Keď sa Nikita Chruščov vrátil v októbri 1964 z dovolenky, zistil, že bol nahradený svojím chránencom Leonidom Brežnevom. Pre Putina je to varovný príbeh, uviedol pred časom popredný americký politológ a bezpečnostný expert George Friedman.
Za Jeľcina už beztak chudobné Rusko ešte viac schudobnelo a navyše v medzinárodnom meradle nezohrávalo žiadnu významnejšiu rolu. Podľa Friedmana „mal Putin vyriešiť oba problémy“.
V rokoch 2004 až 2010 Rusi pracovali na zmarení Oranžovej revolúcie, na prestavbe ruských ozbrojených síl a na pretvorení vzťahov s Ukrajinou. K tomu použili svoj spravodajský aparát i ekonomický vplyv. Ako tvrdí americký politológ, ak Rusi „nedokázali mať Ukrajinu pod kontrolou, nechceli, aby bola pod kontrolou Spojených štátov a Európy“. Keď bol roku 2010 Janukovič zvolený za prezidenta Ukrajiny, „Oranžová revolúcia bola anulovaná a vplyv Západu v krajine bol obmedzený“.
Lenže udalosti roku 2014 na Ukrajine boli pre Putina nepríjemné. Vo februári Janukovyč ušiel z krajiny a Ukrajinu začala viesť prozápadná vláda. Putin sa rozhodol pre agresiu na východe Ukrajiny a anexiu Krymu.
Ako však upozorňuje Friedman, Putin musí brať do úvahy aj osudy svojich predchodcov. Napríklad Chruščovove neúspechy v zahraničnej politike a neschopnosť pohnúť ruskou ekonomikou, „viedli k zosadeniu zdanlivo nedotknuteľnej osoby“.
Aj keď ruská ekonomika nie je v takom katastrofálnom stave ako za Chruščova alebo Jeľcina, v poslednom čase sa zhoršila a očakávania rastu sa nenaplnili. Viaceré regióny sú na pokraji bankrotu. Ukrajinská kríza situáciu ešte zhoršila. Z Ruska uniká obrovský finančný kapitál. Priame zahraničné investície rapídne klesajú.
Ako upozorňuje Friedman, v štruktúre ruskej vlády Putin „obnovil sovietske prvky“. Na označenie svojho užšieho kabinetu začal používať termín politbyro. Svojich najbližších ľudí si vybral sám, takže by sa dalo predpokladať, že budú k nemu lojálni. Lenže „v politbyre sovietskeho typu boli blízki kolegovia často tými najobávanejšími“.
Putin vládne už dlhé roky a k tomu môžeme prirátať ešte aj obdobie, keď na čele Ruska stál oficiálne Medvedev. Hoci si personálne svoje najbližšie okolie starostlivo ošetril, blížiacimi sa prezidentskými voľbami a potom aj po predpokladanom víťazstve bude musieť byť čoraz viac v strehu najmä pred svojim politbyrom. Práve politbyro v spolupráci s ďalšími môže uvoľniť opraty tak, že v prípade kulminovania problémov či nespokojnosti umožní verejnosti urobiť rázny krok.
Aby Putin eliminoval prípadné zámienky a príležitosti, bude zrejme zvyšovať agresivitu – v zahraničnej politike, doma voči oponentom a napokon aj v oblasti informačnej vojny, kde mu celá sieť konšpirátorov, trollov a výrobcov falošných správ nateraz prináša úspechy.