Predstavitelia vládnej moci sa radi ohradzujú, keď sa niekto zo zahraničia vyjadruje k situácii na Slovensku. V takých prípadoch sa ohradzujú a odkazujú, že sme svojprávni a iní sa nemajú miešať do našich záležitostí.
Ako nedávno v súvislosti s (ne)vyhostením ruských diplomatov. Danko prehlásil, že sme svojprávny štát a „nik nám nemá právo čokoľvek diktovať“. No teraz je to práve on, kto kritizuje postup ukrajinskej tajnej služby a poučuje všetkých naokolo.
Lenže Danko nemá najmenšie právo povedať čo len jediné kritické slovko o postupe ukrajinskej tajnej služby pri ochrane novinára Arkadija Babčenka pred nájomnou vraždou. Tá zachránila život novinárovi, ktorý pre kritické postoje voči Putinovi a jeho režimu musel ujsť z Ruska a ruská tajná služba mu šla po krku. Slovenská tajná služba vedená práve Dankovým človekom (no dobre, nominantom SNS) nezabránila úkladnej vražde Jána Kuciaka: buď nemala informácie o pripravovanej nájomnej vražde, alebo, ak mala, nedokázala vražde zabrániť. Jedno horšie ako druhé.
Neľahkú situáciu ukrajinská tajná služba zvládla. Síce s krajným riešením, ale zvládla. Na rozdiel od tej slovenskej riadenej Dankovým človekom.
Takže ako to je? Arkadij Babčenko žije, Ján Kuciak a jeho priateľka sú mŕtvi. Danko protestuje proti postupu ukrajinských zložiek. Mal by na to právo, keby SIS plánovanú vraždu odhalila a keby Ján Kuciak a jeho partnerka žili a objednávateľ vraždy by bol dnes v base.
Okrem toho postup ukrajinských zložiek a následné vysvetlenie označiť za šou je hlúpe. To si naozaj myslí, že aktéri mali chuť robiť nejakú šou? Pri zistení, že Putinovmu kritikovi ide po krku ruská tajná služba a nájomní vrahovia?
Danko však prezradil aj niečo viac. Nie tým, čo povedal, ale tým, čo nepovedal. Z jeho strany nezaznel ani len náznak kritiky Ruska, či odsúdenia objednávky vraždy nepohodlného novinára kritizujúceho Putina a jeho režim. Dankovo kamarátstvo s Kremľom je, zdá sa, hlbšie, než sme si mysleli.
Situáciu, v ktorej sa Babčenko ocitol, nik z kritikov tohto postupu nezažil a asi ani nikdy nezažije. Naozaj si niekto myslí, že keby bola aj iná možnosť, len tak z rozmaru by zvolili zinscenovanú smrť? Alebo že je to pre danú osobu také jednoduché?
Roku 2005 slovenská polícia zinscenovala smrť advokátky G. Matuškovej a únos podnikateľa B. Prieložného, aby ich ochránila pred nájomnou vraždou a odhalila objednávateľa. O „smrti“ a „únose“ informovali aj médiá. Vďaka tomu polícia nielen odhalila objednávateľa, ale získala aj informácie o objednávke ďalších vrážd vrátane plánovanej vraždy sudkyne Miriam Sninskej. Vtedy to nik nespochybňoval.
Nielen Dankovi, ale aj pre tých, čo sebavedomo vyhlasujú, že to na Ukrajine mali urobiť inak, Babčenko odkazuje: Keď vám niekto ukáže vašu fotku a fotku organizátora, keď vás zoznámi s vaším vrahom a spýta sa, či chcete prežiť, alebo zachovať duchovnú etiku, „tak, prosím, kamaráti, vy si vyberte tú duchovnú čistotu a etiku, ja som sa rozhodol zostať nažive“.