Doteraz mali mimovládne organizácie možnosť zapojiť sa do procesu rozhodovania napríklad o takých projektoch a aktivitách, ktoré ohrozovali životné prostredie. Novela zákona, ktorú predložil socialista Záhumenský, mení posudzovanie vplyvov na životné prostredie a ruší účasť občanov pri takýchto činnostiach. Ani miestni občania tak podľa Záhumenského novely nemajú mať právo zapojiť sa do procesu povoľovania takých aktivít, ktoré ohrozujú ich vlastné životné prostredie. Môžu síce protestovať, ale nič im to nepomôže, pretože o svojom vlastnom životnom prostredí a o jeho dopade na život a prípadne aj na zdravie ich detí priamo rozhodovať nemôžu. Podľa novely zákona občania nebudú mať možnosť ovplyvniť napríklad ani povolenie skládok nebezpečného odpadu, či stavby kafilérií.
V minulosti práve miestne občianske združenia dosiahli zmeny v mnohých projektoch, ich skvalitnenie z hľadiska dopadu na životné prostredie, alebo z tohto pohľadu mnohé nevyhovujúce projekty boli vďaka miestnym občianskym združeniam zrušené. Práve toto je úloha mimovládnych organizácií a zvlášť miestnych občianskych združení – mať účasť na tvorbe životného prostredia, vyjadrovať sa k mechanizmom a projektom, ktoré zasahujú do sféry života a životného prostredia danej lokality a pod. V tom je ich nezastupiteľná úloha a nenahraditeľný prínos pre zdravý rozvoj regiónov a obcí, pre bezpečný a zdravý život miestnych komunít. Odteraz sa úrady návrhmi a pripomienkami týchto miestnych združení nemusia vôbec zaoberať a môžu ich jednoducho hodiť do koša.
Novela zákona mení mimovládne organizácie, environmentálne združenia, ochranárov i všetkých občanov v takýchto prípadoch z „účastníkov“ konania na „zúčastnené osoby“, čiže na obyčajných štatistov. Oslabujú sa tak mechanizmy kontroly i základné nástroje ochrany prírody a životného prostredia. Každému musí byť zrejmé, že takáto novela nemôže byť v súlade s európskymi smernicami, ani s medzinárodnými dohovormi. Napríklad Aarhuský dohovor, ktorý podpísala aj Slovenská republika a ktorého text je zverejnený aj na internetovej stránke ministerstva životného prostredia, jasne upravuje účasť verejnosti na rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia. A vo svojej preambule sa odvoláva na štokholmskú Deklaráciu o životnom prostredí človeka, na Deklaráciu o životnom prostredí a rozvoji z Rio de Janeiro, na rezolúcie Valného zhromaždenia o Svetovej charte prírody a o potrebe zabezpečiť zdravé životné prostredie, ako aj na Európsku chartu o životnom prostredí a zdraví.
V čase, keď stav prírody a životného prostredia je kritický a všade v kultúrnom svete sa vedie boj za jeho zlepšenie a za vyššiu účinnosť kontrolných mechanizmov, slovenská socialistická vláda krok za krokom kráča opačným smerom. Tak len dokazuje, že je pokračovateľkou komunistickej a boľševickej mentality, ktorá sa nutne potrebuje zbaviť aktívnych a angažovaných občanov a ktorá dnes opakovane zažíva opojenie zo škrtenia občianskych združení.
Uvedená novela je jednoducho legalizáciou doterajších protizákonných aktivít a otvára dvere pre aktivity, ktoré majú negatívny dopad na prírodu, životné prostredie i zdravý život. Umožňuje beztrestne a celkom legálne uprednostňovať výlučne ekonomické hľadisko a v podstate vychádza v ústrety určitým záujmovým skupinám. Dalo sa očakávať, že ministerstvo životného prostredia, ktoré len nedávno vypovedalo zmluvu so sieťou environmentálnych organizácií Ekofórum, sa s takýmto návrhom stotožní. Ak prezident takúto novelu podpíše, čoskoro môžeme očakávať, že k dvom konaniam Európskej komisie proti Slovensku sa pridajú ďalšie. Je teda veľa dôvodov, prečo by prezident túto novelu nemal podpísať.
(Domino efekt, 27/2007, s. 42-43)