Pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami v Českej republike je podľa prieskumov pomerne významná časť voličov stále nerozhodnutá.
Ujíma sa rétorika nastavená proti tzv. tradičným či štandardným stranám. Táto rétorika je nechtiac posilňovaná aj diskurzom o kríze tzv. tradičných strán. Vďaka Babišovi sa ujalo aj podprahové podsúvanie, že v minulosti tu boli politici, čo nemakali a kradli, no teraz sú tu konečne tí, čo nie sú štandardní, makajú, nekradnú a nastolia poriadok. Babišove kauzy mu na voličskej podpore neuberajú, čo svedčí aj o obrovskom vplyve jeho mediálneho impéria.
Dejiny demokracie potvrdzujú, že demokratický systém nevyhnutne prechádza aj obdobiami kríz a hľadania ich riešení. Krízy (oficiálne) neexistujú iba vo vojenských či akýchkoľvek iných diktatúrach. Kde niet slobody, nepripúšťa sa žiadna kríza, tobôž nie možnosť hovoriť o nej.
Aj keď konkrétna realita demokracie nezodpovedá jej ideálu, neznamená to, že možno ľahkovážne opovrhovať ideálom, paušalizovať negatívne javy či rúcať všetko pozitívne, čo sa na ceste budovania demokracie podarilo.
Rovnako to neznamená, že možno používať pojmy ako štandardné strany či štandardní politici ako synonymá všetkého zlého. Takýto populistický marketing má rozkladné dôsledky na celý demokratický systém.
Babišova predstava nových poriadkov a politiky makania a nekradnutia má podobu premeny štátu akoby na svoju vlastnú firmu, kde sa ekonomika podriaďuje veľkej rodinnej firme a hospodárstvo pripomína jeden veľký koncern, pri ktorom tí malí len čakajú na prídel.
Mediálne zašpinenie všetkých, aby sa napokon vytvoril dojem, že všetci kradnú a všetci sú skorumpovaní, nie je bezúčelové. Vedie k spochybneniu tých, čo by mohli predstavovať alternatívu a k narúšaniu ich dôveryhodnosti. Napokon vedie k ľahostajnosti a únave občianskej verejnosti. Nič viac rétori proti tzv. tradičným stranám nepotrebujú. Majú svoj voličský elektorát a tí ostatní, unavení a skeptickí, poprípade aj zľahostajnení im aj nechtiac otvárajú priestor. Výsledkom je kapitulácia a vzdanie sa účasti na zmysluplnom a perspektívnom utváraní podoby spoločnosti, jej smerovania a života v nej.
Popri predpokladanom Babišovom volebnom víťazstve pôjde vo voľbách v Česku najmä o to, či vznikne mocenské zoskupenie s viac autokratickým spravovaním štátu než demokratickým alebo sa podarí aspoň naštartovať cestu k obnove tzv. tradičnej a štandardnej demokratickej politiky.