Vyrastala v divadelnom prostredí. Mama Gabriela Vašeková, sólistka baletu SND v Bratislave, otec vynikajúci divadelný a filmový herec Július Vašek. Prázdniny trávila pri nakrúcaní filmov s otcom, vďaka čomu ako detská herečka vstúpila do sveta filmu. Neskôr vyštudovala bábkoherectvo a tanečnú pedagogiku. Stážovala v Nederlands Dans Theater, pôsobila v pražskom divadle Ta Fantastika. Usadila sa v Prahe a stala sa z nej vyhľadávaná jazyková koučka pre svetových, ale i českých a slovenských hercov. Pracovala napríklad s Helen Hunt, Paulom Ruddom a ďalšími svetovým hviezdami. „Náhody neexistujú a vy si musíte nájsť svoje miesto na slnku,“ hovorí herečka a jazyková koučka Claudia Vašeková.
Ako detská herečka ste hrali napríklad v legendárnom Pachovi a v ďalších filmoch, ale aj v kultovom seriáli Spadla z oblakov. Asi to bude znieť ako prvoplánová otázka, ale predsa: Ako si spomínate na herecké detstvo?
Mala som veľké šťastie, že sa veľa filmov točilo v lete a ocko ma brával so sebou na natáčanie. Rodičia sa rozviedli, keď som mala dva roky, no naďalej mali výborný vzťah. Raz ma pri takomto letnom natáčaní pán režisér Lettrich obsadil do roly dcéry Júliusa Pántika a Kvety Stražanovej. Tak som si prvýkrát zahrala po boku ocka. Nesmierne som si to užívala. Milovala som byť na pľaci pri kostyméroch, maskéroch a hercoch. Boli to krásne letné dobrodružstvá s ockom a mnohými báječnými herečkami a hercami.
Od ôsmych rokov som bola členkou Detskej rozhlasovej dramatickej družiny. Tam som natočila veľa rozhlasových hier s úžasnými hereckými bardmi. Stáť vedľa nich pred mikrofónom, niekedy aj neskoro v noci po ich skúškach či predstaveniach v divadle, to bola to pre mňa veľká škola.
Potom som tiež milovala dabing, kde sme s Petrom Mišíkom tvorili nerozlučnú detskú dvojicu. No a veľmi som mala rada aj natáčanie detských televíznych inscenácií s kopou kamarátov a množstvom srandy.
Viacerí niekdajší detskí herci spomínajú, čoho všetkého sa museli zrieknuť v detstve. Ako to bolo s vami? Mali ste pocit, že sa musíte niečoho zrieknuť, pretože musíte venovať čas skúškam a nakrúcaniu?
Musím sa priznať, že si nespomínam, že by mi to niekedy vadilo. Alebo že by som mala pocit, že som o niečo prišla, že by som bola o niečo ukrátená. Trávila som čas s množstvom kamarátov. Zväčša to boli inscenácie z detského prostredia, takže som tam nebola sama. Tak isto aj v rozhlase a dabingu. Do svojich 15 rokov som vôbec nemala pocit, že by mi niečo chýbalo. Skôr naopak, bola som s kamarátmi a stretávala som sa s hercami, ktorí boli mojimi vzormi a mala som sa od nich čo učiť.
Váš otec Július Vašek bol vynikajúci herec, mama sólistkou baletu SND. Čo rozhodlo, že ste si vybrali herectvo a nie balet? Aj keď ste sa teda venovali štúdiu špeciálnej pedagogiky na katedre tanca.
Ani som nad tým nijako zvlášť nerozmýšľala. Pôvodne som chcela byť baletka, tanečnica. Keď som mala osem rokov, v Národnom divadle v Bratislave hosťoval ruský choreograf Frunze Michajlovič Jelanjan. Chcel ma vziať so sebou do Leningradu na konzervatórium, kam ma mama, samozrejme, nepustila. Od baletu a tancovania som nakoniec upustila a tancovala som len poloprofesionálne v rokoch 1983 až 1987 v bratislavskom Súbore mladých. Ten pôsobil pri predstaveniach ako Strapatí gentlemani, Show mix, Rýchlokurz geniality Ruda Geriho s hercami Zuzkou Tlučkovou, Mirom Nogom, Štefanom Skrúcaným a s choreografmi Lukášom Vaculíkom a Ondrejom Šothom.
Keď som sa rozhodovala, čo ďalej po gymnáziu, prihlásila som sa na VŠMU aj na DAMU. No a Praha vyhrala. Na DAMU som študovala bábkoherectvo a popri tom špeciálnu tanečnú pedagogiku na Hudobnej a tanečnej fakulte Akadémie múzických umení.
Tak ste sa natrvalo usadili v Prahe.
Po škole som bola rok na stáži v Nederlands Dans Theater, teda v Holandskom divadle tanca, ktoré preslávil český choreograf Jiří Kylián. Po návrate do Prahy som začala pracovať v divadle Ta Fantastika známom aj pod názvom Čierne divadlo (Black Light Theatre). S nádherným predstavením Aspects of Alice sme precestovali celú Európu.
Potom som už zostala žiť v Prahe a dnes už veľa ľudí z môjho okolia ani nevie, že som Slovenka. Až keď poviem, že som z Bratislavy. Že na to neprídu, keď hovorím po česky, asi súvisí aj s genetickým základom v otcovej rodine, kde otcov brat ovládal dvanásť jazykov.
Ako Slovenka dnes koučujete pri nakrúcaní svetové hviezdy v nemčine. Takáto kombinácia je asi raritou. Ako sa z detskej herečky stane dôležitá osoba, ktorú počúvajú aj svetové hollywoodske hviezdy?
Roku 1999 som sa ponúkla českej spoločnosti Eis production, ktorá na Barrandove natáčala s americkými či nemeckými produkciami. Hneď som vedela, že toto je moja cesta. Skĺbiť herectvo so znalosťou nemčiny. Od toho roku som pracovala ako asistentka réžie a prekladateľka na mnohých filmoch. Trvalo to do roku 2004, keď sa mi narodila druhá dcéra. Potom som od filmu mala pauzu a venovala som sa skôr hereckej práci, dabingu a dávala so svoj hlas aj reklamám v češtine a slovenčine.
Roku 2014 ma oslovil český produkčný z produkcie Miafilm, či by som im pri nakrúcaní filmu Nahý medzi vlkmi pomohla s koučovaním päťročného českého chlapca, ktorý síce vo filme nehovoril, ale hral s nemeckými hercami. Musela som ho pripraviť na nakrúcanie, aby vždy vedel, kedy má čo robiť, na koho sa pozrieť, na koho ako reagovať.
Potom nasledovali ďalšie podobné práce pri koučovaní. Produkcie ma začali využívať aj ako hlasového kouča nemčiny pre českých hercov. Postupne som sa dostala do povedomia ako kouč nemčiny, češtiny a slovenčiny.
Mala som možnosť pracovať s veľkými svetovými hviezdami na filmoch ako Nahý medzi vlkmi, či Svetlo nádeje, kde som mala na starosti Lieva Schreibera, Amiru Casar a Belu Powley. S Helen Hunt pri nakrúcaní filmu Svet v plameňoch, alebo tiež s Paulom Ruddom na filme The Catcher was a Spy. Z českých a slovenských s Táňou Pauhoffovou, Vicou Kerekes, Tomášom Maštalírom, Jurajom Lojom a ďalšími. Slovenským hercom ma v ostatnom čase odporúča najmä režisér Peter Babjak alebo manažérka Petra Svarinská. Obom som za to veľmi vďačná.
Bolo ťažké presadiť sa do tejto rešpektovanej pozície?
Som veľmi vďačná hereckým agentom a režisérom, ktorý ma odporúčajú hercom, keď hľadajú niekoho na takéto koučovanie. No ak by moja profesorka nemčiny zo strednej školy vedela, čo ma dnes živí, veľmi by sa čudovala.
Náhody neexistujú a vy si musíte nájsť svoje miesto na slnku. Ak by som sa pred rokmi neponúkla na tlmočenie, nespoznala by som produkčné spoločnosti, ktoré v Prahe točia na nemeckých zákazkách, nik by o mne nevedel a nevznikla by ani táto pozícia detského kouča a kouča nemčiny. Z toho sa časom vyvinul koučing češtiny pre slovenských hercov, ktorí hrajú v rôznych českých seriáloch a filmoch a hovoria v nich po česky. Nie je nás v Prahe veľa hercov, ktorí hovoria dobre po nemecky a ani veľa koučov. Je veľa koučov angličtiny, ale nemčinárov je pomenej a tak mám asi vlastne aj šťastie.
Oblúkom sa ešte vráťme k spomienkam na vášho otca. Pacho, hybský zbojník, Medená veža, Orlie pierko. Tých filmov je, samozrejme, omnoho viac, len aby som spomenul tie azda najpopulárnejšie…
Otec bol úžasný človek a báječný herec. Ešte aj dnes, keď stretnem niektorého z jeho kolegov alebo členov štábu, ktorí ho zažili v divadle alebo pri nakrúcaní filmov, na jeho človečinu veľmi spomínajú. Taký naozaj bol. Nezabudnuteľný.
Len mi je ľúto, že som nevidela jeho najväčšie divadelné roly v Tartuffovi, Bratoch Karamazovcoch, či v predstaveniach Keď je v Ríme nedeľa, Stromy umierajú postojačky a ďalších. To je obdobie 60. a 70. rokov. Narodila som sa, keď mal 40 rokov.
Vaša dcéra Karolína Lea Nováková je výborná tanečnica – najprv moderný balet, teraz muzikály. Neprepadá vás niekedy profesionálna deformácia a pokušenie radiť jej, aspoň príležitostne ju tak trochu koučovať?
Obe moje dcéry, zdedili talent po mojich rodičoch. Obe sú úžasné tanečnice. Kristýna má 25 rokov a je aj skvelá fotografka, momentálne pracuje na zahraničných produkciách ako asistentka. Karolína Lea má 18, je tanečnica, možno z nej raz bude herečka. Mala šťastie na muzikálové a televízne či filmové roly: Krysař, Billy Elliot, Cats, Krajina 0, ale aj televízny seriál Osada a film Bratia, ktorý bude mať premiéru na jeseň tento rok.
Každá si našla svoju cestu a uvidíme, čo svojimi schopnosťami a talentom dosiahnu. Na predstavenia, v ktorých účinkuje Karolína Lea chodím pravidelne. Koučovať vlastné dieťa sa nedá, môžete ho len podporovať vo všetkom, čo robí a dúfať, že si v umeleckom svete nájde svoju cestu. A to vôbec nie je jednoduché.