Podľa Matoviča je Fiat 500 „symbolom obyčajných ľudí“. Na týchto autách „obyčajní Taliani v čase, kedy im vládla mafia a kedy celý štát mafia ovládala, obyčajní Taliani jazdili a mafia sa im vysmievala“. A títo obyčajní ľudia sa spojili a porazili mafiu, teda aspoň podľa Matoviča.
Nebol by to Matovič, keby si stále niečo nevymýšľal a neprispôsoboval si príbehy, nefabuloval a nevytváral konštrukcie tak, ako mu vyhovujú. Tentoraz je témou legendárna fiatka.
Fiat 500 je ikonou Talianska, symbolom krajiny ako takej, nie symbolom obyčajných ľudí. Fiat 500 (alebo tiež Nuova 500) bol nástupcom modelu Topolino. Bolo to ľudové mestské auto (podobne ako nemecký Volkswagen), ktoré sa úspešne predávalo nielen v Taliansku, ale po celej Európe. Bola vyrobená dokonca aj verzia pre americký trh. V licenciách sa vyrábal vo viacerých krajinách vrátane Nové Zélandu. Licenčne ho vyrábal dokonca aj Seat.
Áno, legendárna fiatka bola vyrobená tak, aby bola cenovo dostupná. Vďaka tomu mnohí začali cestovať po Taliansku, spoznávať svoju krajinu a začal sa rozvíjať aj cestovný ruch. Avšak jazdili na nej aj dobre situovaní ľudia.
A mafia? Tá nikdy neovládala „celý štát“. Ani geograficky ani funkčne či štrukturálne. Regionálne bola koncentrovaná na juhu Talianska. Keď sa hovorí o boji proti mafii, myslíme najmä na Sicíliu a potom aj na ďalšie južné regióny. Aj keď fungovala (a funguje) aj v ďalších regiónoch. Funkčne mala svojich ľudí aj medzi starostami, v polícii a na mnohých miestach, ale „celý štát“ ani z tohto hľadiska nikdy neovládala.
Okrem toho žiadne posmievanie sa kvôli fiatkam, mafia sa ikonám krajiny neposmieva. Navyše len zopár mafiánov na najvyšších pozíciách malo drahé autá, čím dávali najavo svoju pozíciu. Prípadne mladí mafiáni, ktorí sa chceli ukázať, mali nejaké športové autá. Mafiáni poväčšine jazdili na bežných autách vrátane fiatu.
Tak napríklad. V decembri bol zavraždený mafián a jeden z prvých policajných informátorov z prostredia mafie Leonardo Vitale. Zastrelili ho v jeho aute Fiat 500.
Vitale patril k frakcii Altarello di Baida, palermskej skupine v rámci organizácie Cosa Nostra. Polícii dobrovoľne ponúkol svedectvá proti mafii. Kvôli jeho depresiám a duševnému stavu však mala polícia spočiatku pochybnosti. Jeho svedectvá viedli k procesu proti 28 obžalovaným, no práve jeho duševný stav vniesol pochybnosti a uľahčil prácu obhajcov, ktorí dosiahli oslobodenie všetkých.
Keď však s políciou začal spolupracovať prominentný mafián Tomasso Buscetta, podarilo sa zhromaždiť také množstvo závažných dôkazov, ktoré napokon potvrdili aj Vitaleho tvrdenia a viedli k známemu maxiprocesu, v ktorom bolo odsúdených vyše tristo členov mafie. Buscettove svedectvá boli kľúčové pre množstvo odhalení vrátane prepojení mafie a politikov. Buscetta svedčil ako korunný svedok aj proti sicílskym mafiánom v USA. Maxiproces preslávil sudcov Giovanniho Falconeho a Paola Borsellina, ktorí dosiahli v tom čase nepredstaviteľný úspech v boji proti mafii. Obaja boli zavraždení, no stali sa ikonami boja proti mafii.
V rámci druhej mafiánskej vojny na Sicílii bol zavraždený aj Francesco Ferrante, ktorý mal pod kontrolou palermskú mestskú časť Tomasso Natale. Našli ho v zhorenom Fiat 500.
Obrazom iných, určite nie chudobných ľudí vlastniacich Fiat 500, môže byť napríklad právnik Andrea Finocchiaro. Pre výroky o obávanom mafiánskom bossovi z Catanie Benedettovi Santapaolovi sa stal nepohodlným a nakoniec bol zavraždený, keď nastúpil do svojho bieleho Fiat 500. V rámci iniciácie do mafie ho zastrelil Santapaolov synovec Maurizio Avola, ktorý sa stal doslova katom. V priebehu 11 rokov zavraždil takmer 80 ľudí. Podieľal sa aj na atentáte na sudcu Borsellina.
Takže po prvé Fiat 500 bol ikonou Talianska ako krajiny, nie symbolom „obyčajných ľudí“. A nemá nič s bojom proti mafii, nezohral v tom žiadnu rolu.
Po druhé toto auto používali aj mafiáni. Takisto aj ľudia s rešpektovaným spoločenským postavením. Používala ho aj polícia a karabinieri.
Po tretie obyčajní ľudia boli mafiou zastrašení, prípadne v niektorých regiónoch im mafia poskytovala aspoň základné veci pre prežitie v neľahkých časoch (za čo, samozrejme, dostávala ich lojalitu). Iste, v niektorých oblastiach ľudia, ktorí cítili tragické dopady mafie, vytvorili antimafiánske združenia najmä pre vzájomnú podporu a verejný tlak. Ale pre úspechy v boji proti mafii boli dôležité a rozhodujúce svedectvá prominentných mafiánov a spojenie nezlomných vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov.
Po štvrté symbolom či ikonou v boji proti mafii nie sú fiatky, ale sudcovia Falcone a Borsellino.