Prezident nám k novému roku pripravil nemilé prekvapenie, keď udelil vyznamenanie niekdajšiemu veliteľovi pohraničnej jednotky (i keď za jeho inú činnosť), ktorá zastrelila nemeckého občana a porušila medzinárodné zákony, a navyše človekovi, ktorý podpísaním nepravdivej správy kryl zločin.
Ak ministerstvo obrany skúmalo pôsobenie Ondreja Šedivého iba počas vojny, konalo nezodpovedne. Ak si kompetentní preštudovali Šedivého životopis, museli vedieť, že niekoľko rokov velil jednotke pohraničnej stráže. Aj bez podozrenia ich takáto informácia mala prinútiť dôkladnejšie ju preskúmať. Je totiž známe, že pri pokuse o emigráciu bolo na hraniciach zastrelených približne štyristo občanov, že streľby na hraniciach boli časté, pohraničníci strieľali, aj keď utekajúci boli už za hranicou a prípadnú obeť potom preniesli späť, pričom správy o takejto udalosti boli nepravdivo upravované.
Keďže ide o známe skutočnosti, ministrov tím bol povinný preskúmať, či sa niečo také neudialo aj pod Šedivého velením. Ľahko mohli zistiť, že velil pohraničníkom, ktorí zastrelili mladého Nemca už na území Rakúska, že pohraničník na cudzom území obeť vyhľadal a preniesol späť, veliteľ Šedivý ho za to odmenil a napísal o tom nepravdivú správu. Ako je zvykom, Šedivý sa na nič nepamätá. A cynicky vyhlasuje, že za tragédiu necíti zodpovednosť. Ak tvrdí, že vojaci nesmeli prekročiť hranicu, má pravdu, dnes však už nechce vedieť o tom, že tak konali mnohokrát a pre podobné prípady mali pokyny od veliteľov.
Tvrdenia prezidentovho hovorcu i hovorcu armády, že nemali informácie o Šedivého pôsobení počas komunizmu, sú alibistické, pretože práve ministerstvo obrany a Kancelária prezidenta sa mali zaujímať o životopis toho, koho chceli vyznamenať.
Kým niekdajší český vojak, ktorý na utekajúcich Nemcov strieľal, bol v Čechách postavený pred súd, na Slovensku prezident na návrh ministra obrany vyznamenáva jeho veliteľa. Poriadna facka všetkým obetiam totalitných režimov a ich príbuzným a priateľom.
(SME 13. 1. 2006)