Fico v Českej televízii o vzťahu k médiám nehovoril pravdu

 
Poslanec Robert Fico sa v Českej televízii tiež pochválil, že „Slovensko je považované za krajinu, ktorá je jedna z najslobodnejších na svete z pohľadu médií“. Len škoda, že mu moderátor nepripomenul, že Slovenská republika patrí medzi päť krajín sveta, ktoré za minulý rok zaznamenali najväčší prepad v rebríčku podľa slobody tlače. Slovensko sa prepadlo o desať miest na 27. priečku.

Od nástupu tejto vládnej koalície Slovensko klesá v rebríčku slobody tlače. Už za roku 2016 Slovensko kleslo o päť miest, za minulý rok bol pokles dvojnásobný.

Za Roberta Fica, podobne ako za Mečiara, sa Slovensko vždy výrazne prepadlo v rebríčku slobody tlače. O niečom to asi svedčí.

„Nikto z nás, a to sme boli aj sami vo vláde, … sme neurobili žiadny krok, ktorý by smeroval voči médiám…,“ povedal ďalej Fico v Českej televízii. Nebolo to však prvý raz, čo tvrdil takúto nepravdu. V máji 2017 napísal, že „nikdy, a to ani vtedy, keď SMER – sociálna demokracia bol sám vo vláde (2012 – 2016), sme na slobodu tlače nesiahli“.

Pravda je taká, že prvá vláda Roberta Fica siahla na slobodu tlače legislatívnymi úpravami, druhá obmedzením prístupu novinárov k informáciám.

Za prvej vlády Roberta Fica sa Slovensko v rebríčku krajín podľa slobody tlače prepadlo z prvej desiatky až do štvrtej. Za jeho druhej vlády, keď bola strana Smer vo vláde sama, porušenie slobody tlače konštatovala aj Tlačová rada.

Po rokovaní koaličnej rady v decembri 2007 sa Robert Fico vyjadril, že koalícia sa dohodla na politickom obsadení miest v Radách STV a SRo. Dokonca povedal, že vládne strany majú záujem, „aby tam boli zvolení ľudia, ktorí budú reprezentovať naše názory“. Bolo to otvorené priznanie sa k politickému ovládnutiu verejnoprávnych médií.

Robert Fico označil novinárov SME, Pravdy a redaktorov TA3 v súvislosti s príspevkami o dôchodcovských správcovských spoločnostiach za prostitútky. Dobre, toto nie je siahnutie na slobodu tlače, je len dôkazom arogantnosti a grobianstva predsedu Smeru. Lenže zavŕšením slovných atakov proti novinárom a médiám bol nový tlačový zákon s platnosťou od 1. júna 2008. Vláda neakceptovala kritické stanoviská ani z domáceho prostredia, ani zo strany OBSE či organizácie Freedom House. Napriek množstvu výhrad a kritických stanovísk parlament tlačový zákon schválil a prezident Ivan Gašparovič ho podpísal.

Už pred schválením zákona vyšli denníky s bielymi titulnými stranami na protest proti snahe Ficovej vlády novým tlačovým zákonom obmedziť slobodu tlače. Predtým sa tak stalo dvakrát za vlády Vladimíra Mečiara.

Následne sa Slovenská republika prepadla vo svetovom rebríčku krajín podľa slobody tlače z prvej desiatke až na 44. miesto (2009). Reportéri bez hraníc to dávali do súvislosti najmä s novým tlačovým zákonom. Podľa renomovanej medzinárodnej organizácie bol tlačový zákon súčasťou nového typu hrozby potláčania slobody médií formou legislatívnych úprav.

Ako rozhodovali v tom období súdy? Napríklad týždenník Trend mal zaplatiť Robertovi Ficovi osemtisíc eur. Plus jeden deň takisto Robertovi Ficovi 66 tisíc eur. Nový čas Jánovi Slotovi 20 tisíc eur. Denník SME 33 tisíc eur Ivanovi Lexovi. Najvyšší súd odmietol dovolanie vydavateľa týždenníka Plus 7dní proti rozhodnutiu Krajského súdu zaplatiť Štefanovi Harabinovi odškodné vyše 31 tisíc eur za článok z roku 2005. V čase odmietnutia dovolania predsedom Najvyššieho súdu bol už Štefan Harabin.

Tieto rozhodnutia a uvedené sumy vzbudzovali dojem, že šlo o demonštráciu moci, ekonomický nátlak a zastrašovanie. Iste, sú to rozhodnutia súdov, nie priamo vládnej moci, patria však do kontextu a atmosféry vládnutia.

Po zmene vlády novela tlačového zákona z mája 2011 vyriešila zásadné domáce i zahraničné výhrady voči viacerým ustanoveniam dovtedy platného zákona. Podľa nezávislých svetových organizácií na ochranu slobody slova uvedená novela spĺňa najvyššie kritériá a takýto tlačový zákon je opäť v súlade s medzinárodnými štandardmi.

Za druhej vlády Roberta Fica úrad vlády i niektoré ministerstvá opakovane odmietali odpovedať niektorým novinám. Po sťažnosti niektorých denníkov, že premiér Fico, resp. Úrad vlády odmieta odpovedať na konkrétne otázky, Tlačová rada v decembri 2015 vo svojom rozhodnutí konštatovala, že Úrad vlády porušil slobodu tlače, pričom neposkytnutie odpovedí „obmedzilo slobodný prístup novinára k informáciám“.

Toľko k Ficovmu tvrdeniu, že oni neurobili žiadny krok, ktorý by smeroval voči médiám.

 

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs