Koncom septembra začal protest hladovkou brazílsky katolícky biskup Luis Flávio Cappio. Reagoval tak na rozhodnutie vládnych agentúr realizovať gigantický zavlažovací projekt, v dôsledku ktorého sa radikálne zmení ekosystém tretej najväčšej brazílskej rieky Sao Francisco. Projekt vo výške dvoch miliárd dolárov podľa ekologických aktivistov a ďalších odborníkov bude mať výrazne negatívny dopad na životné podmienky miliónov ľudí a katastrofálne ekologické následky v severovýchodnej časti krajiny. V konečnom dôsledku má pomôcť bohatým majiteľom pôdy a exportujúcim veľkopodnikateľom; zo sedemsto kilometrov dlhého zavlažovacieho systému majú byť iba štyri percentá vody použité na zvlažovanie pôdy chudobnejších rodín.
Biskup, ktorý je známy svojou solidaritou s chudobnými a marginalizovanými, po petíciách a protestoch sa rozhodol takto bojovať za právo ľudí na dobré životné prostredie a za zachovanie ekosystému rieky a vyjadriť solidaritu s chudobnými. Vyhlásil, že je ochotný vytrvať až do smrti hladom, ak brazílska vláda nezmení svoje rozhodnutie. Uznanie a podporu a vyjadrili ďalší brazílski biskupi, ekologickí aktivisti i politici. Prezident Lula, ktorý s projektom pôvodne súhlasil, po desiatich dňoch vyjadril vôľu riešiť situáciu, prostredníctvom zvláštneho vyslanca pre inštitucionálne záležitosti poprosil biskupa, aby ukončil hladovku a pozval ho na stretnutie, čo biskup napokon akceptoval.
Brazílsky biskup i kolegovia, ktorí ho podporili, opäť potvrdili, že to, čo biblicky nazývame Božím kráľovstvom, sa vytvára tu a teraz aktívnou angažovanosťou a pretváraním tohto sveta na humánnejší, spravodlivejší a krajší svet, vrátane životného prostredia. Keď politika nevníma ohrozenia človeka a zeme, alebo keď ich priam vytvára, je to výzva k angažovanej solidarite. Cirkev je akceptovaná tam, kde sa miesto nostalgického privatizovania spoločenského priestoru a bez morálnej nadradenosti postaví na stranu slabých a bezmocných, na stranu ohrozeného človeka i ohrozenej zeme.
(SME, 21. 10. 2005)