Keď v Smere zavládne panika, Robert Fico sa vždy uchýli k osvedčenému boľševickému nástroju – k boju proti vonkajšiemu alebo vnútornému (rozumej triednemu) nepriateľovi.
Tak to bolo v okamihu, keď v Smere zistili, že percentá štátostrany ubúdajú. Vtedy sa uchýlili k rozsievaniu strachu a rozdúchavaniu neznášanlivosti namierenej proti utečencom. Teraz, keď prichádza panika z rastu Danka a ubúdania Fica a odchodu časti ficovoličov ku Kotlebovi, marketing sa opakuje, len terčom je iná skupina – práve tá, na ktorej kotlebovci asi najviac chytajú do svojich sietí mladých voličov.
Nateraz ponechajme bokom, že stabilným triednym nepriateľom sú pre Fica novinári. Aj preto, lebo Fico demokracii nerozumie a kritika ho vyrušuje, znervózňuje a zneisťuje.
Rozsievaním strachu a neznášanlivosti (spolu so Sulíkom) vytvoril atmosféru, ktorou významne pomohol Kotlebovi do parlamentu. Namiesto toho, aby sa v Smere poučili, robia druhýkrát tú istú chybu. A rovnako ako v prípade utečeneckej karty aj teraz v prípade rómskej karty ten, komu tým najviac pomôžu, bude Kotleba.
Nejeden volič si oprávnene povie, že Fico bol predsa pri moci dve volebné obdobia, z toho jedno obdobie vládol Smer celkom sám, teraz je pri moci tretí raz, tak čo robili doteraz? Prečo idú riešiť nejaký problém až teraz, keď zistili, že im odchádzajú voliči? Toto je už totiž priveľmi priehľadné.
Donedávna sa o Robertovi Ficovi povrávalo, že ako politik je síce mizerný, ale politický marketing ovláda výborne (pravdivosť a vecný obsah je, samozrejme, iná otázka) a tým vyhráva. Dnes je zrejmé, že je mizerný nielen ako politik.
Vládne strany nepochopili, že to, prečo mladí voliči začínajú inklinovať k extrémistom, hoci oni sami extrémisti poväčšine nie sú, je frustrácia a sklamanie z pretrvávajúcej ochrany spriaznených oligarchov, kšeftárov a podvodníkov, z produkovania káuz ako na bežiacom páse a z ich neriešenia, z nefunkčnej spravodlivosti, z neriešenia skutočných problémov, z arogancie moci, prípadne aj z podvodu na voličoch a podobne. V neposednom rade aj z nevyberaných útokov proti mladej žene, ktorá upozornila na predražené podujatia. A k tomuto všetkému si pridajme arogantné a cynické vyhlásenia, že táto vláda nemá žiadnu kauzu.
Toto všetko utvára v mladých voličoch negatívne pocity, ktoré ich potom posúvajú k iracionálnej krajnej voľbe.
Paradoxne práve v tomto čase sa Robert Fico vyjadril, že mnohí premiéri si „myslia, že môžu vytiahnuť akúkoľvek vnútropolitickú agendu a používať ju v rámci predvolebného súboja v danej krajine“. Problém je len v tom, že medzi týchto premiérov opakovane patrí aj Robert Fico. A tým usvedčuje sám seba.
(Aktuálne.sk 13. 12. 2016)