Keď sa starosta mestskej časti a zároveň mestský poslanec vyjadruje na adresu svojich kolegov-poslancov fašistickým, xenofóbnym a vulgárnym slovníkom, presahuje to rovinu čisto osobného konfliktu.
Bez ohľadu na intenzitu i dôvod osobných sporov, ak niekto svojich kolegov posiela do plynu a používa voči nim slovník extrémistov a najhrubšie vulgarizmy, nielenže tým ukazuje svoju úroveň, ale odkrýva aj nebezpečné vzorce a stereotypy, ktoré sa za takouto rétorikou skrývajú. To je aj dôvod, prečo také niečo nie je len vecou dotknutých osôb.
Okrem toho, slová majú svoju váhu, dokážu inšpirovať pozitívne i negatívne. V podobných prípadoch, ako je tento, sa ľahko stávajú vzorcami správania sa aj pre iných, až sa napokon môžu stať zárodkom fyzického násilia.
Aj takýmito prejavmi nekultúrnosti súvisiacimi s osobnými či politickými konfliktmi si postupne utvárame rizikovú spoločnosť. Všetky väčšie i menšie tragédie v dejinách vrátane rozkladu demokracie sa začínali slovom – spočiatku zdanlivo banálnym a racionálne ospravedlňovaným. Povážlivé je aj to, že príslušné orgány takéto spôsoby ignorujú, čím – nielen v tomto prípade – vysielajú nebezpečný signál.
Uvedená kauza len potvrdzuje, aký potrebný by bol zákon, ktorý by zastupiteľstvá miest a obcí zaväzoval k etickému kódexu, ktorý by postihoval xenofóbne, extrémistické a nenávistné prejavy poslancov. Lenže v Národnej rade pred časom poslanci Smeru spoločne s Kotlebovcami takýto návrh odmietli. Aké príznačné.
(kosicednes.sk 3. 2. 2017)