Novelou zákona o verejnom zdraví chcela vláda najmä odstrániť právne nejasnosti pri realizovaní opatrení súvisiacich s pandémiou. To by bolo vskutku chvályhodné, keby pritom koalícia nevniesla do zákona novú právnu nejasnosť. Navyše ešte aj zaváňajúcu hrubým cynizmom.
Vláda najprv premrhala čas na prípravu na druhú vlnu pandémie, až ju druhá vlna napokon zaskočila ako cestárov každoročne v zime zaskočí sneh. O kompenzáciách sa viac reční, než sa reálne prideľujú. Mnohí, najmä strední a malí podnikatelia sú už na kolenách. Umelecká a kultúrna obec je na okraji záujmu vlády a v situácii, keď krváca, si vypočula klamné a cynicky obviňujúce slová priamo od premiéra. K tomu a ešte k mnohému tu neuvedenému teraz poslanci vládnej koalície schválili (v rámci novely zákona o verejnom zdraví) ustanovenie z dielne ministra Krajčího, ktoré v jednej z možných interpretácií navodzuje trpký pocit, že je to čistý cynizmus.
Ustanovenie v návrhu novely zákona o verejnom zdraví, podľa ktorého „právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené“, mala vláda okamžite škrtnúť. A Krajčímu mala povedať, že ak je niečo vylúčené, tak práve to, čo on predložil.
Situácia je mimoriadne vážna a vyžaduje si prísne opatrenia a v niektorých prípadoch aj legislatívu v skrátenom konaní. S tým jednoducho treba mať porozumenie. Rovnako aj s tým, že v takejto situácii, nech by bola pri moci akákoľvek vláda, môže robiť aj chyby. V prípade uvedeného ustanovenia je to však skôr zámer než nezamýšľaná chyba.
Ustanovenie už teraz vyvoláva protichodné interpretácie právnikov. Stačí, že iné tvrdí Juraj Šeliga a iný je postoj pani prezidentky (bezpochyby vychádzajúci z vyjadrení jej právnikov), ktorá sa už vyjadrila, že novelu napadne na ústavnom súde.
Iste, neraz sme svedkami odlišných právnych názorov a už priam zľudovelo, že koľko právnikov, toľko názorov. Lenže práve v takejto vážnej situácii prijať už spomínanú legislatívnu zmenu, ktorá od prvého okamihu vyvoláva nejasnosti, až podozrenia z rozporu s ústavou, je veľmi zlé.
Počkajme si na vyjadrenie ústavného súdu. No aj bez ohľadu na to, aké bude, má predmetné ustanovenie aj iný, než len právny rozmer. Takéto ustanovenie naznačuje, že vláda je pripravená vyhnúť sa zodpovednosti a pomoci občanom. Veď napokon aj samotný minister zdravotníctva argumentuje, že by to stálo veľa peňazí. Toto už nemožno ospravedlniť vážnosťou situácie. Toto nie je len politický postoj, ale najmä postoj (ne)morálny.