„Zdravie je naše spoločné citlivé miesto a naša spoločná šanca byť slobodnejšími,“ píše známy americký Timothy Snyder v knižnej eseji Naša nemoc.
Archív | 2020-2024 | Dalito.sk RSS pre túto sekciu
Nemôžeme byť slobodní bez zdravia a nemôžeme byť zdraví bez poznania
To už nie je lojalita, ale sektárska (no dobre, tak partajnícka) zaslepenosť
Partajníctvo znamená, že voliči, členovia či poslanci nejakej politickej strany ochotne prehliadajú alebo ospravedlňujú aj také prešľapy a spôsoby komunikácie a správania svojich lídrov, za ktoré politikov iných strán otvorene kritizujú.
Keď narcizmus a psychopatické správanie ovládne politiku
„Postupne sa demokratické princípy strácajú pred našim zrakom, čo je do veľkej miery ovplyvnené práve psychopatickou štruktúrou osobností ľudí, ktorí uzurpujú vyššie poschodia mocenskej pyramídy,“ uviedol pred časom na odbornej konferencii psychiater Gabriel Hrustič vo svojom príspevku s názvom Strácanie demokracie… alebo ako psychopati ovládli našu politiku. Bolo to v čase druhej vlády Roberta Fica, no keby […]
O inštinkte obviňovania a o jeho možných dôsledkoch v politike
Niektorí ľudia neustálym vytváraním konfliktov, útokmi alebo až podlým obviňovaním druhých zakrývajú vlastnú neschopnosť riešiť problémy.
Pandémia mnohým ponúka viac voľného času. Vieme ho využiť?
Filozof Bertrand Russell v eseji Chvála nečinnosti (1932) napísal, že „voľný čas je esenciálnou súčasťou civilizácie“, pričom „rozumné využitie voľného času je výsledkom civilizovanosti a vzdelania“. Všimol si totiž, že mnohí sú v zajatí workoholizmu (áno, už takmer pred sto rokmi) a množstva činností, no keď majú odrazu voľný čas, sú zneistení a nevedia ho využiť.
Čaká nás prílev nostalgie
Rozprávač Camusovho Moru hovorí, že počas karantény nariadenej v čase morovej epidémie ľudia žili „v nepretržitom odlúčení“. My dnes „dobre vieme, čo mal na mysli“, dodáva rešpektovaný bulharský politológ Ivan Krastev v knižke Už je zajtra? Alebo ako pandémia mení Európu (v slovenčine pod názvom Európa a pandémia).
Päť krokov k zvládnutiu pandémie
Situácia na Slovensku je už celé mesiace chaotická, manažovanie pandémie je amatérske, zber a spracovanie dát je neuspokojivé. Opatrenia sa nekoncepčne a neprehľadne menia, niektoré sú prijímané na poslednú chvíľu a často bez opory v odborných analýzach.
Tri kľúčové faktory, ktoré rozhodujú o úspešnosti boja s koronakrízou
Boj s pandémiou a koronakrízu lepšie zvládajú krajiny, kde verejnosť dôveruje vláde a inštitúciám a vrcholní politici spolupracujú s expertmi a kde je dobre fungujúca štátna správa.
Venujme pozornosť aj psychologickým dopadom Covid-19. Pripravme sa na „psychologickú pandémiu“
Virológovia a epidemiológovia už dlhé roky upozorňovali, že v blízkej budúcnosti zažijeme veľkú pandémiu. Tvrdili, že v dnešnej spoločnosti sme obzvlášť náchylní na infikovanie pľúcnymi vírusmi.
Atmosféra nedôvery rozširuje priestor pre dezinformácie a znižuje záujem o zaočkovanie
Podobne ako v mnohých iných krajinách aj na Slovensku vznikla v čase pandémie situácia, ktorá nahráva konšpiračno-dezinformačnej scéne. „V prostredí poznačenom nedôverou a nedostatočnou znalosťou faktov a súvislostí sa môže dariť rozširovaniu rôznych toxických (dezinformačných a konšpiračných) obsahov,“ uvádzajú autori štúdie Infodémia na Slovensku 2020 s podtitulom Dezinformačno-konšpiračná scéna v období COVID-19, ktorú vydal Inštitút pre verejné […]
Láskavosť a nezištná pomoc druhým majú pozitívny vplyv aj na naše zdravie
Altruistické správanie v rôznych podobách, od príležitostných činov láskavosti a pomoci druhým až po dobročinnosť a dobrovoľníctvo je „prospešné aj pre naše fyzické zdravie“, píše poľsko-kanadská vedecká žurnalistka Marta Zaraska na webe BBC.
Alarmujúce zistenie: všetka hmota vyprodukovaná človekom je už ťažšia než všetok život na Zemi
Rok 2020 znamená vážny zlom v zaťažení našej planéty a napokon aj v problematike odpadov. Prvýkrát v histórii ľudstva totiž človekom vyprodukované materiály vážia zrejme viac než všetok život na Zemi, píše americká vedecká publicistka Stephanie Pappas v Scientific American.