Archív | ČLÁNKY, KOMENTÁRE RSS pre túto sekciu

  Po návrate zo zahraničia museli ísť – bez možnosti stráviť karanténu doma – do povinnej štátnej karantény, o ktorej neskôr Ústavný súd vyhlásil, že bola protiústavná. Dnes posiela štát týmto ľuďom faktúry. Mnohým reálne hrozí, že na ich dvere zaklope exekútor.

  Premiér Eduard Heger na tlačovej besede v reakcii na požiadavky lekárov okrem iného povedal, že dostať zdravotníctvo „zo stavu, v akom sme ho zdedili po predchádzajúcich vládach, ktoré ho dvanásť rokov tunelovali, to nie je úloha na pár mesiacov“. Vážte slová, pán premiér!

  Pred časom som na inom mieste napísal, že Juraj Šeliga stále patrí medzi slušnejšiu časť politickej reprezentácie a stále má potenciál zdvihnúť padnutú vlajku politickej kultúry a písaných i nepísaných demokratických pravidiel. Dnes však už treba dodať, že tento potenciál sa stráca v jeho ochote tolerovať netolerovateľné a vymýšľať alibistické bláboly.

  Autor nie je odborník na verejnú správu, no aj z laického hľadiska možno jednoducho zhrnúť základné problémy sliačskeho bizarného experimentu so zdravým rozumom.

  Zdá sa, že už nestačí byť len nezávislý na kandidátke nezávislých. Už treba byť aj nezávislý od nezávislých. V minulosti sme boli svedkami aj takých absurdností, keď nejaký kandidát síce bol členom politickej strany, ale v komunálnych voľbách kandidoval ako nezávislý.

  Ani bez aktuálneho slovenského kontextu by výrok riaditeľa SND, že „politici nanešťastie ešte dýchajú“, nemohol zostať bez zodpovedajúcej reakcie ministerky. O to viac v dnešnom kontexte.

  Keď generálny prokurátor uverejnil status o vojnovom cintoríne v Ladomirovej, zožal silnú kritiku. Jej dôvody však pretrvávajú aj po monologickej tlačovke v uplynulých dňoch (jej sebastredné tóny nateraz ponecháme bokom).

  Pre Slovensko je podľa Igora Matoviča menšinová vláda nóvum. V Rádiu Expres na margo menšinovej vlády tiež spomenul, že v Európe to nóvum nie je a ako príklad spomenul Dánsko.

  Na hraniciach máme kontroly, ale neexistujúci minister vnútra sa tvári, že on za to chudáčisko nemôže. Rozpráva o tom, kto každý za to môže, kto by to mal riešiť a ako by sa to malo riešiť, keď sa to raz bude riešiť, lebo on na tom fakt nemá čo riešiť, lebo za to nemôže. Celé je […]