Korupcia je súčasť širšieho problému

 
Veľký protikorupčný pochod bol dospelým a racionálnym protestom proti svetu, ktorý reprezentuje koalícia Fico-Danko-Bugár-Bašternák.

Pochod ukázal, že mladým ľuďom nie je jedno, v akej krajine žijú. Požiadavky, aby odstúpil minister vnútra Kaliňák, policajný šéf Gašpar a špeciálny prokurátor Kováčik boli/sú racionálne a identifikovali jednu z kľúčových problémových oblastí.

Mladí ľudia vládnucim politikom odkázali, že už prekročili všetky medze. Navyše donútili premiéra aspoň trochu vážiť slová. V strachu z verejnej mienky sa asi predsa len obával použiť slovník v duchu besnenia o špinavých protislovenských prostitútkach či útoku na úspešné slovenské predsedníctvo. Dokonca sa začal pasovať za veľkého bojovníka proti korupcii, akoby v tomto boji priam nasadzoval život.

Bolo jasné, že pre tlmenie verejnej nálady Gašpar urobí tlačovku so správou o nejakom odhalenom prípade. No bolo jasné aj to, že sa nebude týkať nikoho z tých, čo sú za Fica chránenou zverou.

Robert Fico je dostatočne skúsený a vie, že čím viac bude zdôrazňovať problém korupcie, respektíve boj proti korupcii, tým viac sa mu podarí odpútavať pozornosť a urobiť z nej samostatný problém a izolovať ju od hlbšieho a podstatnejšieho problému. No čím viac bude o korupcii a boji proti nej hovoriť, o to viditeľnejšie bude, ako veľmi sú ľudia blízki Smeru chránení. Takže mu hrozí, že ho dobehnú nástrahy vlastnej rétoriky a nakoniec sa chytí do vlastnej akože protikorupčnej pasce, ktorú nateraz využíva ako únikovú cestu a zastierací manéver.

Ako z tejto pasce von, to bude pre Fica jedna z kľúčových otázok pre najbližšie obdobie. Ak nikoho nechce hodiť cez palubu, zostane mu zrejme jediná cesta: opatrne opustiť rétoriku o boji proti korupcii a formulovať nejaký iný problém a donekonečna ho opakovať. S vedomím, že reči o hrádzi proti extrémizmu sú kontraproduktívne, zostane mu zrejme jediná téma: zamestnanosť.

Tak či tak Ficovi hrozí, že zástupy mladých ľudí po identifikovaní vážneho problému i kľúčových osôb a po nastolení racionálnych požiadaviek postupne identifikujú to, čo je tým hlbším a zásadným problémom. Pretože „problém Fico“ nie je primárne o korupcii alebo o niečom podobnom. Primárne je totiž o plazivom likvidovaní pravidiel demokracie a rúcaní jej základov. Spôsobom šírenia demagógie a populizmu, cez ochranu ľudí podozrivých z nekalej činnosti až po pochybné zmeny zákonov a nenávistnú rétoriku.

Takže to, o čo dnes na Slovensku ide, nie je primárne boj „proti“ korupcii, ale zápas „za“ ochranu demokracie a jej princípov a pravidiel, „za“ prehĺbenie jej kvality a fungovania. „Za“ slušnejšiu a zodpovednejšiu politiku. Boj proti korupcii má zmysel len ako súčasť takéhoto širšieho úsilia o lepšiu kvalitu demokracie.

Pretože izolovane zdôrazňovaný boj proti korupcii sa môže stať marketingovým nástrojom pre nekoncepčné protestné zoskupenia i extrémistov, čo v konečnom dôsledku môže viesť k ešte väčšiemu rozkladu demokracie. Preto je nutné všímať si nielen to, že niekto hovorí o boji proti korupcii, ale aj a najmä to, akú predstavu o demokracii reprezentuje či ponúka.

(Aktuálne.sk 25. 4. 2017)

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs