Najväčšiu akciu ŠtB proti františkánom rozpútal ich bývalý člen
Kľúčovým faktom celého príbehu je, že bývalý člen tajne pôsobiaceho františkánskeho rádu Štefan Náhlik pomstou za isté nesplnené požiadavky, ktoré mal na františkánov, ich v roku 1982 udal Štátnej bezpečnosti.
Poskytnutím podrobných informácií sa Náhlik stal pre ŠtB cennou osobou. Jeho zväzok č. 26962 s krycím menom Rehoľník bol založený 26. apríla 1982, od 7. septembra 1982 bol kandidátom tajnej spolupráce, 1. októbra podpísal spoluprácu „s orgánmi bezpečnosti pri odhalení protizákonnej činnosti rehoľnej spoločnosti sv. Františka z Assisi“ a 14. októbra 1982 bol jeho zväzok prekvalifikovaný na zväzok agenta s krycím menom Rubens. V septembri 1982 pracovník ŠtB o ňom zaznamenal, že „v priebehu doterajšej spolupráce podával správy, z ktorých bol získaný väčší prehľad o jednotlivých členoch uvedenej rehole“. V ďalšom priebehu mal podľa inštrukcií svojho riadiaceho pracovníka por. Igora Bakoša nadväzovať kontakt predovšetkým s františkánom Antonom Šmídom s cieľom zisťovať ďalšie poznatky o františkánoch. Dňa 8. októbra 1982 na schôdzke s por. Bakošom a npor. Jozefom Šmičkom v budove Správy ZNB v Bratislave Náhlik podal ďalšie informácie a bol „poučený o zásadách konšpirácie, nadväzovaní známostí a vedenia rozhovorov s členmi rehole“. Počas celej spolupráce por. Bakošovi podával aj písomné správy. Na základe jeho správ bola realizovaná celoštátna akcia „VÍR“.
Kvetná nedeľa 1983
V akcii „VÍR“ 27. marca 1983, t. j. na Kvetnú nedeľu ráno o 8. 00 hod. príslušníci ŠtB prepadli františkánske komunity v celom Československu. Do bratislavského domu Na križovatkách prišlo šesť príslušníkov. Keď boli požiadaní, aby predložili písomné povolenie prokurátora k domovej prehliadke, npor. Koloman Piatka priznal, že ho nemá, no vyhlásil, že má povinnosť prehliadku urobiť a nariadil vyhotoviť fotografie všetkých, ktorí sa v dome nachádzali. Domovou prehliadkou bez súhlasu prokurátora, protiprávnym zabavením vecí a nevydaním kópie protokolu po skončení prehliadky tu ŠtB porušila niekoľko paragrafov Trestného poriadku.
Pri domových prehliadkach ŠtB zhabala veľké množstvo náboženskej literatúry, samizdatov, osobné veci aj korešpondenciu a zatkla dvadsať osôb, z ktorých po krátkom čase väčšinu prepustila na slobodu. Na Slovensku boli zatknutí Peter Rúčka, Anton Šmíd, Jaroslav Brázda a český františkán Alojz Glabasnja, z ktorých prví traja boli vo vyšetrovacej väzbe do 14. júla. Františkánky Oľga Iváková, Marta Červená, Štefánia Mihalusová a Anna Holíčková boli vo vyšetrovacej väzbe v Žiline od 1. apríla do 11. mája, Mária Sumilasová bola tri dni vo väzbe v Košiciach.
Svedčili proti františkánom
Kľúčovými svedkami proti Petrovi Rúčkovi a Antonovi Šmídovi bola popri Štefanovi Náhlikovi aj jeho manželka, bývalá františkánka Anna Náhliková, rod. Majerčáková a jej sestra, tiež bývalá františkánka Mária Majerčáková. Ako sa uvádza v odôvodnení obžaloby, Mária Majerčáková „podrobnejšie vypovedala o činnosti oboch obvinených, ako i ďalších členoch rehole“. Uviedla tiež, že obaja boli v decembri 1980 v NDR tajne vysvätení a že tam s nimi cestoval aj český františkán Miroslav Jáchym. Ďalej informovala o ich tajnej primičnej omši i tom, že „ako prvý tajne vysvätený bol Jaroslav Brázda“. Podrobne hovorila aj o finančnom zabezpečení komunít a ich fungovaní, kedy a kde slúžili omše Rúčka a Šmíd, o ich ďalších aktivitách i o ďalších bratislavských bytoch. Štefan Náhlik podrobne vypovedal o štruktúre ilegálneho rádu, o zabezpečovaní tajného štúdia teológie atď. Proti Rúčkovi svedčil, že spolu s ním pašoval literatúru a náboženské predmety z NDR a Poľska, a predložil tiež fotografie dokazujúce účasť Rúčku na duchovných cvičeniach v Poľsku. Svedčil aj o tom, že Silvester Krčméry františkánom „prednášal, ako majú vypovedať v prípade odhalenia bezpečnosťou“. Vypovedal tiež, že traja českí františkáni, Zlámal, Bárta a Jáchym nosili literatúru k výučbe. Dňa 13. júna 1983 podal prokurátor Alexander Socháň obžalobu na Petra Rúčku a Antona Šmída.
Mestský prokurátor v Košiciach Ján Mikula podal obžalobu na Jaroslava Brázdu. Podľa obžaloby sa Brázda pri druhom výsluchu pred prokurátorom k členstvu vo františkánskej reholi, k tajnému sväteniu a k svojim aktivitám priznal. Proti Brázdovi svedčili františkán Bystrík Janík a františkánka Norberta Jakubíková, no kľúčovými svedkami proti nemu boli opäť Štefan Náhlik a Mária Majerčáková, ktorí podrobne vypovedali o jeho činnosti. Františkánky Mária Sumilasová a Mária Binderová proti Brázdovi vypovedať odmietli.
Protesty doma i vonku
O udalostiach okamžite informovala rakúska agentúra Kathpress i Františkánske misijné centrum v Bonne, zakrátko sa pridali aj mnohé západoeurópske médiá, ale napríklad aj bostonské noviny The Christian Science Monitor. Generálny predstavený františkánskeho rádu John Vaughn 7. apríla zaslal z Ríma prezidentovi Husákovi telegram, v ktorom protestoval proti zatýkaniam a perzekúciám. Silné protesty vyvíjali františkáni z celej Európy. Pápeža o celoštátnej akcii proti františkánom informoval český jezuita v exile Josef Koláček.
Protestný list adresovaný Gustávovi Husákovi podpísalo 87 slovenských aktivistov i kňazov, medzi inými aj biskup Ján Chryzostom Korec, Rudolf Baláž, Ján Čarnogurský, Silvester Krčméry a ďalší. V liste argumentovali porušením viacerých zákonov zo strany ŠtB a s pripomenutím vlastného osudu Gustáva Husáka v päťdesiatych rokoch žiadali prepustiť obvinených. V Čechách sa asi štyritisíc občanov podpísalo pod list kardinálovi Tomáškovi, v ktorom vyjadrili solidaritu s väznenými a prenasledovanými a zákrok označili za akciu, ktorá nezaostáva „za praktikami v päťdesiatych rokoch“.
Prekvapivé prepustenie
Gustáv Husák 16. mája 1983 v prejave na mestskej konferencii KSČ v Prahe hovoril o údajných klamstvách o útlaku cirkvi a o ohováračskej kampani „zahraničnej nepriateľskej propagandy“ a vyhlásil, že „na nič také sa nebudeme nečinne prizerať.“ Denník Smena 15. augusta 1983 v článku „Samozvanci a ich zámery“ zaútočil na rakúske noviny Die Presse, ktoré taktiež informovali o situácii v Československu.
V dôsledku silného medzinárodného tlaku Mestská prokuratúra v Bratislave 14. júla 1983 náhle stiahla obžalobu proti Antonovi Šmídovi, Petrovi Rúčkovi a Jaroslavovi Brázdovi, ktorí boli prepustení na slobodu.
Po týchto udalostiach a ešte aj ďalší rok bol Náhlik ďalej zameriavaný k získavaniu ďalších poznatkov o Petrovi Rúčkovi a Antonovi Šmídovi, čo však už bolo bezvýsledné, pretože františkáni sa s ním odmietali stýkať.
Náhlik za svoje služby štyrikrát obdržal vecnú odmenu v celkovej hodnote 650,- Sk. Po ukončení spolupráce mohol pravidelne cestovať na Západ a tam aj pracovať. Po zmene režimu mal na starosti investičné záležitosti na Arcibiskupskom úrade v Trnave. Viacerí svedkovia, ktorí s ním prichádzali do styku, potvrdzujú, že sa často správal arogantne a agresívne. Františkán Peter Rúčka osobne upozorňoval arcibiskupa Jána Sokola o Náhlikovej minulosti, o udaniach i následkoch, ktoré so sebou priniesla spolupráca Náhlika s ŠtB. Náhlik však uvedenú činnosť ešte istý čas ďalej vykonával.
JUDr. Koloman Piatka je podľa výpisu z Obchodného registra na internete spoločníkom a konateľom v spoločnosti OMAR, ktorá sa zaoberá poskytovaním civilných bezpečnostných služieb, v minulosti poskytovala aj detektívne služby. Do roku 2000 boli spoločníkmi v tejto spoločnosti aj ďalší bývalí príslušníci ŠtB Ladislav Verčík, Bohdan Ujváry, Alexander Dudášek a Mikuláš Pinnel. Piatka je tiež konateľom spoločnosti BD Consulting. JUDr. Jozef Šmičko je spoločníkom v spoločnostiach CODEX TEAM, RM JET Training a RM JET a spolumajiteľom hotela Sasanka v Tatranskej Lomnici.
(Domino efekt, 12/2007, s. 8-9)