Ak by dnes napríklad proti Šantovi alebo Žilinkovi kandidoval povedzme Trnka alebo niekto jemu podobný, Matovičovo vyhlásenie, že ak by niektorá koaličná strana zvolila generálneho prokurátora s podporou opozície, Oľano vystúpi z koalície, by bolo namieste. Lenže dnes situácia vôbec nie je čiernobiela ako v čase, keď sa rozhodovalo medzi Trnkom a Čentéšom.
Mimochodom premiér už len z procedurálnych dôvodov nemôže povedať, že jeho strana vystúpi z koalície, to by mohol povedať niektorý z ministrov, ale nie premiér. V prípade premiéra to správnou formuláciou totiž je, že podá demisiu.
Matovič síce presadzuje svojho človeka, ale bezpochyby je tam viac kandidátov, ktorí sa v minulosti osvedčili aj v zápase s mafiou a v prostredí prokuratúry sa ukázali ako zodpovední, profesijne zdatní a morálne osvedčení. Preto sú premiérove slová čistým vydieraním koaličných partnerov v zmysle: buď to bude môj človek alebo odchádzam. Toto je opäť to trucovanie malého dieťaťa na pieskovisku a ukážka mentálnej, osobnostnej i politickej úrovne premiéra.
Týmto vydieračským postojom Matovič voľbu generálneho prokurátora spolitizoval. Urobil presne to, čoho sa mal vyvarovať. Isteže, hľadať dohodu na spoločnom kandidátovi je namieste. Ak bolo verejné vypočutie kandidátov, tak dohoda by sa mala hľadať na základe interného vyhodnocovania si verejných vypočutí. Inak je to len divadlo pred verejnosťou, pokrytectvo a poníženie čestných kandidátov.
Matovič nedokáže riadiť krajinu, preto má nutkavú potrebu vyrábať konflikt za konfliktom. Tentoraz však do toho zatiahol aj kandidátov na generálneho prokurátora.