Dňa 18. apríla 2007 zomrel vo veku 83 rokov bývalý futbalový reprezentant a politický väzeň Michal Benedikovič. Posledný zo štvorice vynikajúcich futbalistov chýrneho Slovana, ktorým ŠtB zničila život i hráčsku kariéru.
Najvyššiu ligu začal hrať v Trnave už ako osemnásťročný. Keď mal roku 1948 záujem o jeho prestup bratislavský Slovan, trnavské vedenie to pred ním zatajilo. Zakrátko už Slovan radšej oslovil priamo Benedikoviča. So Slovanom potom získal dva tituly majstra Československa. Roku 1954 hral aj na majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku.
Stávalo sa, že keď hral so svojím klubom niekde na Západe, hráčov vyhľadali emigranti, pre ktorých to bola radosť stretnúť tých, ktorým fandili. Po revolučných dňoch roku 1956 v Maďarsku a po emigrácii viacerých maďarských futbalistov už bola pre ŠtB každá podobná komunikácia podozrivá. Režim sa začal obávať emigrácie našich futbalistov. ŠtB sa preto rozhodla zastrašiť hráčov spôsobom, ktorý mal byť exemplárny a účinný aj do budúcnosti.
ŠtB si vyhliadla štvoricu slovanistov Pavla Beňu, Viktora Tegelhoffa, Ladislava Steinera a Michala Benedikoviča. Vedelo sa o nich, že sa rozhovorom s emigrantmi nevyhýbali a rozprávali sa s nimi normálne ako s krajanmi a fanúšikmi.
Keď hral Slovan priateľský zápas vo Viedni, ŠtB zariadila, že ktosi hráčom zveril list, ktorý mali odovzdať v Bratislave. Tento list sa potom stal podkladom pre ich odsúdenie. Štvoricu vynikajúcich futbalistov po návrate z Viedne zatkli a odsúdili na päť rokov.
V Benedikovičovom prípade ŠtB vykonštruovala rad ďalších obvinení: z vyzvedačstva, zo zorganizovania skupiny futbalistov pre špionážnu činnosť, zo spievania údajne fašistických piesní počas zájazdu v Nemecku a Švajčiarsku a dokonca aj také absurdné obvinenie, že počítal počet preletov vojenských lietadiel MiG (hoci on sám tvrdil, že ani nevie, ako ten typ lietadiel vyzerá). Nič z toho sa nezakladalo na pravde.
Noviny účelovo písali o tom, že futbalisti sa zaplietli do protištátnej činnosti. Režim o nich šíril klamstvá a očierňoval ich. ŠtB založila na Pavla Beňu a Michala Benedikoviča evidenčné zväzky, aby bola ich „protištátna činnosť“ zdokumentovaná.
Všetkých štyroch prepustili len vďaka širokým amnestiám roku 1960. Po väznení a nútených prácach v jáchymovských uránových baniach ani jeden z nich už nebol schopný nadviazať na predošlé výkony a hráčsku kariéru. Mali podlomené zdravie, Benedikovič mal aj zranenie hlavy v dôsledku úrazu v bani.
Benedikovič hral ešte krátko za Trnavu a potom za menšie kluby. Nejaký čas trénoval na vidieku. V dôsledku neľudských podmienok a zaobchádzania vo väzení a v uránových baniach, musel podstúpiť viaceré operácie. Keď odišiel ako posledný z týchto spoluhráčov a spoluväzňov, uzavrel sa príbeh štvorice skvelých futbalistov, ktorým komunistický režim zničil život i športovú kariéru.