Bugár vie, že keby Most v župných voľbách podporil Rašiho, mohlo by to znamenať ďalšie vážne riziko pre stranu, ktorá sa horko-ťažko drží nad čiarou zvoliteľnosti do parlamentu. Každý odchádzajúci volič je už pre Most rizikom.
Keby košická pobočka Mosta pomenovala kauzy a problémy Rašiho mestskej politiky, dalo by sa to brať ako politická voľba reagujúca na realitu. Nič z toho však nezaznelo. Ani nemohlo. Motiváciou nepodporiť Rašiho nie je jeho politika, teda to, čo ako primátor urobil alebo neurobil, ale pud straníckej, a teda politickej sebazáchovy.
Most si tým tvár nezachráni, no možnosť zviditeľniť pomerne neznámeho primátora je pre stranu i samotného kandidáta bonus. Nič sa tým nezmení, primátor Kráľovského Chlmca sa županom nestane (bol by to zázrak), ale strana ani nestratí.
Ak chcel Most naozaj zmenu v župnej politike, mal možnosť podporiť kandidáta, ktorý má reálne najväčšie šance byť Rašiho dôstojným súperom. To by sa však Bugárovci v župných voľbách otvorene dostali do protismeráckej koalície, čo by pre nich v týchto časoch nebolo dobré. Vlastný kandidát, čo ako do počtu, je výhodnejší.
Most nie je v Košickom kraji nijako silný, takže zviditeľnenie ich kandidáta môže byť iba prínosom. Úspešne však odoberie hlasy Trnkovi (možno predpokladať, že členovia a zostávajúci voliči Mosta by pri voľnej ruke dali hlas buď Rašimu alebo z ďalších kandidátov práve Trnkovi), čo pri nízkej voličskej účasti iba posilňuje Rašiho šance. Pri kšeftárskej politike ani takáto úvaha nie je od veci.
(kosicednes.sk 14. 7. 2017)