Odkedy sa Andrej Babiš rozhodol prepojiť politickú, ekonomickú a mediálnu moc, bolo zjavné, že pri realizovaní týchto plánov budú jeho médiá zohrávať dôležitú rolu. Nijako preto neprekvapuje, že Babiš svoje médiá ovplyvňuje.
V spoločnosti, v ktorej je taká silná koncentrácie moci, akú dosiahol Babiš, sú demokratické pravidlá i samotný systém fungovania demokracie v ohrození. V takom prípade musí verejnosť (a spolu s nimi demokratickí politici) vyvinúť tlak a takého človeka prinútiť rešpektovať demokratické pravidlá: aby nemohol zneužívať svoju ministerskú funkciu na neférové posilňovanie vlastného biznisu a na likvidovanie ekonomických konkurentov a aby nemohol zneužívať svoje médiá na neférové posilňovanie vlastného postavenia a na likvidovanie politických konkurentov.
Ak to inak nejde, a po toľkých kauzách je zjavné, že už nie, tak nutným krokom je vynútenie si odchodu takého človeka z funkcie. Urobiť si z ministerstva financií ďalšiu akvizíciu, je priveľa už aj v Česku. A ovplyvňovanie novinárov tobôž. Hoci Babiš aj potom zostane silný, ale predsa…
Róbert Kaliňák síce nie je mediálny magnát, no dnes by už nemohol byť ministrom ani v Rumunsku, ba ani v Česku. Jeho zotrvávanie vo funkcii iba svedčí o pohŕdaní demokraciou.
Vládna koalícia pošľapáva demokratické pravidlá a premiér nepohodlných novinárov obmedzuje odopieraním odpovedí na legitímne kladené otázky. Popri tom bývanie u Bašternáka posúva konflikt medzi demokraciou a oligarchiou na vyšší stupeň. To, o čo dnes ide v Česku, je to isté, o čo dnes ide aj na Slovensku. Tam aj tu je to najmä konflikt medzi demokraciou a oligarchiou. Medzi právnym štátom a autokraciou. Medzi politickou kultúrou a mocenskou politikou. Demontáž demokracie je vždy spojená s deštrukciou právneho štátu.
Á propos, novinári. Podľa Zemana treba novinárov likvidovať, podľa Putina ich stačí iba obmedziť. Nehovoria to nejakí hlúpi vtipkári, ale dvaja prezidenti. Putin však vedel, prečo nemôže Zemanovi na jeho reči verejne pritakať. V krajine, kde sú rad radom fyzicky likvidovaní Putinovi kritici, sa to nepatrí. Aj keď vieme, že v intenciách diktátorov a autokratov obmedziť môže niekedy znamenať aj likvidovať. Rusko je dnes podľa indexu slobody tlače až na 148. mieste na svete.
Z toho, ako sa Robert Fico dlhodobo správa k novinárom, je zrejmé, že v jeho vlastnej hlave natrvalo kolujú putinovské predstavy. Ďaleko za hranicou demokracie.
(Aktuálne.sk 16. 5. 2017)