Nie je to kultúra, ale propaganda

 
Na rozdiel od pobaltských krajín má v Česku a na Slovensku ich estrádny propagandistický gýč úspech. Najnovšie aj s košickým komparzom Kandráčovcov a Vondráčkovej.

V minulosti boli súčasťou kultúrnej propagandy na podporu sovietskej totalitnej moci. Roku 1968 sa zúčastnili okupácie Československa. Ich úlohou bolo udržiavať bojovú morálku sovietskych vojakov. Dodnes sú na okupáciu hrdí.

Po rozpade sovietskeho bloku pôsobili ako smiešni dedičia sovietskej éry. Ako nositelia nostalgie za zašlými časmi.

Po Putinovom nástupe a najmä po vojenskej podpore separatistov v Donbase a okupácii Krymu sa z Alexandrovcov znovu stal silný nástroj ruskej propagandy a vojenskej sily.

Uniformy sú ich kostým. Ospevovali ruských vojakov v neoznačených uniformách, ktorí okupovali východ Ukrajiny. Za zvukov balalajky o nich spievali, že zachovajú slávu a česť Ruska. Spolu s Putinom ich nazvali slušnými ľuďmi. Ospevovali anexiu Krymu. Alexandrovci ako nástroj Putinovej propagandy a ruskej hybridnej vojny. Samotný ich dirigent nazval súbor ruskou spievajúcou zbraňou. Aké výstižné sebadefinovanie.

V Litve im pred časom koncert zrušili, pretože Alexandrovcov považujú za dedičov sovietskej éry a ich vystúpenia majú silný ideologický nános. Kvôli ruskej anexii Krymu im zrušili vystúpenie aj v Lotyšsku, pričom lotyšský minister zahraničných vecí sa o Alexandrovcoch vyjadril ako o aktívnej propagande ruskej vojenskej sily. Tohto roku im turné neumožnilo ani Estónsko. S prejavmi nevôle sa ich koncerty stretli aj v Poľsku.

Nie je to kultúra, ani zábava, ale ideológia a propaganda zaobalená do estrádneho gýča. Na rozdiel od Pobaltia majú v Česku a na Slovensku otvorené dvere. Prečo to tak je a prečo tu majú opakovane úspech, to by už mohla byť samostatná téma.

(kosicednes.sk 2. 6. 2017)

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs