Podľa medializovaného názoru Generálnej prokuratúry ĽSNS „ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy“, pričom „cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike“.
Pred dvomi rokmi sa vtedajší premiér Robert Fico vyjadril, že zrušenie ĽSNS nikomu nepomôže, že rozpustenie tejto strany nič neznamená a je to len reklama pre túto stranu. V celkovom kontexte problému sú takéto vyjadrenia z úst premiéra škandalózne. Na druhej strane môžeme špekulovať, či aj postoj vtedajšieho premiéra Fica bol dôvodom, prečo sa – bez ohľadu na konečný verdikt – o návrhu rozhoduje až teraz.
Polícia, prokuratúra a súdy nie sú píár agentúrami a neriadia sa politicko-marketingovým efektom svojich postupov a rozhodnutí. Preto v diskusii o prípadnom zrušení Kotlebovej strany argumenty proti jej zrušeniu efektom reklamy či martýrstva neobstoja.
Riziko efektu martýrstva či marketingového dosahu hry na perzekvovaných nemôže byť relevantným argumentom. Napokon, ak by sa v dejinách obava z efektu martýrstva brala ako vážny argument, potom by to napríklad v Norimbergu onoho času skončilo akurát tak trápnym pokarhaním nacistov.
Neobstojí ani postoj, že rozpustenie takejto strany nič neznamená. Naopak, znamená veľmi veľa: je odkazom demokratických inštitúcií smerom k extrémistickému, neonacistickému a fašizoidnému prostrediu. Neobstojí ani argument, že zákaz ĽSNS nič nerieši, lebo fašisti vraj len prejdú do záložnej strany alebo budú kandidovať ako nestranícki, občianskych kandidáti.
To, čo má byť v tomto prípade rozhodujúce, je otázka porušovania platných zákonov, napríklad paragrafu o verejnom popieraní, spochybňovaní, schvaľovaní či ospravedlňovaní holokaustu, zločinov režimu založeného na fašistickej ideológii, či zločinov iných hnutí smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd osôb. Indícií i rozhodnutí kompetentných orgánov je už v tomto smere niekoľko.
Úvahy o zrušení extrémistickej strany nemajú nič spoločné ani s obmedzovaním slobody slova. Falošný argument o obmedzovaní slobody neraz podsúvajú samotní extrémisti, ktorí chcú diskusiu o ohrozeniach demokracie zmeniť na diskusiu o slobode slova. Takýto posun podstaty je zámerný a neslobodno mu naletieť, naopak, treba ho vidieť a demaskovať.
Toto je však situácia, z ktorej môžu Kotlebovci vyťažiť bez ohľadu na rozhodnutie súdu. Ak bude strana rozpustená, môžu zahrať rolu obetí a ľudí perzekvovaných za svoje názory. Tento efekt by však bol len krátkodobý. No nerozpustenie strany môže mať v dnešnej situácii omnoho vážnejší dosah. Kotleby a spol. môžu mať v rukách rozhodnutie, ktorým budú mávať každý deň a s cynickým úsmevom vyhlasovať, že priamo štát im potvrdil, že všetko je v poriadku. Dôsledky môžu byť omnoho vážnejšie, než sa nateraz zdá. Ak súd túto stranu nerozpustí, potom by to mala byť výzva pre generálneho prokurátora odstúpiť z funkcie, pretože nedokázal podať taký kvalifikovaný návrh a prokuratúra podaný návrh nedokázala tak kvalifikovane obhájiť, aby bola prokuratúra v takejto vážnej veci úspešná. Akú profesijnú zdatnosť máme potom od prokuratúry očakávať v iných spoločensky závažných veciach?
Rozsudok z českej republiky ponúka precedens, podľa ktorého je potrebné pri rozhodovaní brať do úvahy nielen program danej strany, ale aj činnosť jej predstaviteľov a vyhodnotiť, či možno ich činnosť pripísať strane ako celku a či je ich konanie prejavom dlhodobo presadzovanej línie či ideológie strany. Zdá sa, že práve český precedens by mohol byť použiteľný aj v prípade rozhodovania o rozpustení ĽSNS, pretože je zjavné, že vyjadrenia, postoje a konanie predstaviteľov tejto strany nie sú ojedinelými prejavmi, ale sú prejavmi dlhodobej ideológie strany.
Posúvanie hraníc akceptovania extrémizmu zároveň posúva aj hranice ohrozenia demokracie. No ani prípadné zrušenie extrémistickej strany všetky problémy nerieši. V úsilí vysporiadať sa s extrémizmom i s rozrušovaním demokracie je tých úloh a výziev omnoho viac.
V politickej rovine to okrem iného znamená ponuku slušnej a dôstojnej politiky, demokratickej a proeurópskej. Ponuku dôveryhodnej alternatívy, ktorá osloví čo najširšie spektrum voličov a zastaví hrubnutie politiky a deštrukciu demokracie.