Situácia na Slovensku je už celé mesiace chaotická, manažovanie pandémie je amatérske, zber a spracovanie dát je neuspokojivé. Opatrenia sa nekoncepčne a neprehľadne menia, niektoré sú prijímané na poslednú chvíľu a často bez opory v odborných analýzach.
K tomu nepretržité hádky v koalícii, papalášizmus, nedôstojné vystupovanie a komunikácia premiéra a nadávanie občanom. Výsledkom je, že v zvládaní pandémie patríme medzi najhoršie krajiny v Európe.
V tejto situácii by si kompetentní mohli všimnúť vyjadrenia Českej štatistickej spoločnosti, resp. jej odbornej skupiny, ktorá bola v týchto dňoch zriadená v reakcii na neuspokojivú situáciu so zberom a spracovaním dát o šírení a dôsledkoch infekcie Covid-19 v Česku.
Experti, ktorí profesionálne pracujú s dátami, upozorňujú, že reakcia (nielen) na pandémiu Covid-19 má mať päť krokov:
- Položiť rozumné otázky.
- Získať relevantné a správne dáta.
- Na ich základe tvoriť matematické, či lepšie štatistické modely a urobiť úsudok.
- Pomocou odhadnutých parametrov vytvoriť predikciu.
- Na základe predikcie rozhodnúť.
Za zber dát, ich kvalitu a verejnú dostupnosť musí zodpovedať jedna centrálna inštitúcia, avšak „o definícii toho, aké dáta môžu viesť k zodpovedaniu položených otázok a aké dáta má zmysel zaznamenávať, by mala byť širšia odborná diskusia“. To by zvýšilo šancu, že sa odhalia „nezrovnalosti v dátach, vplyv skrytých predpokladov, ale aj chyby a predsudky“.
Ak zlyhá druhý krok, teda ak je zber dát a ich spracovanie neuspokojivé, ani ďalšie kroky nemôžu byť úspešné. „Bez relevantných dát predovšetkým nie sú možné zmysluplné predikcie.“ Popri tom fakt, že pri odhadoch ďalšieho vývoja „nie je vyvinutá ani elementárna snaha zabezpečiť nezávislú odbornú oponentúru“, považujú českí experti doslova „za trestuhodné“. Pritom už aj v omnoho menej závažných prípadoch sú pri odborných článkoch zvyčajne požadované nezávislé recenzie.
Výsledkom je, že politici sa rozhodujú na „základe dojmov, emócií, pocitov a želaní“ a tak, aby to bolo „v súlade s ich emocionálnym rozhodnutím“.
Žiaľ toto všetko vidíme aj na Slovensku. Počúvame tiež, že lockdown nezaberá, preto je potrebné znovu a znovu testovať. V podstate stále celoplošne. Napriek tomu, že celoplošné testovanie nabúralo relevantnú prácu s dátami a ich analýzu. A teda aj všetky následné kroky. Neefektívne opatrenia a vysoký počet obetí pri prísnych opatreniach, to je to najhoršie, čo sa mohlo stať. Ale stalo sa to zákonite. A to aj v kontexte toho, čo autor spomenul v predošlom článku o troch predpokladoch úspešného boja proti pandémii.
Ako zmeniť túto situáciu? Dôsledne sa riadiť uvedenými piatimi krokmi. Českí experti preto navrhujú skalibrovať testovacie metódy, začať zodpovedne zbierať relevantné dáta a dôsledne ich zverejňovať, predikčné modely, na základe ktorých sú robené zásadné rozhodnutia, zverejňovať a podrobovať nezávislej odbornej oponentúre, pri návrhoch opatrení urobiť analýzu ich prínosov proti šíreniu koronavírusu a nákladov na ekonomiku a spoločnosť a napokon predkladať odhad udržateľnosti každého opatrenia. Ako vravia českí experti, „“best in Covid“ už nebudeme, ale aspoň by sme mohli prestať byť najhorší“.