Mandátový a imunitný výbor NR SR je povinný v zmysle Zákona o rokovacom poriadku začať disciplinárne konanie proti poslancovi Martinovi Glváčovi za hlasovanie cudzou kartou. Všetko ostatné sú zahmlievacie reči.
Úroveň politickej kultúry sa prejavuje aj v tom, ako sa politik postaví k vlastným pochybeniam. Teda, či si chybu, aj neúmyselnú, dokáže priznať a slušne sa ospravedlniť. A tiež, či je ochotný niesť za svoje pochybenie zodpovednosť.
Rokovací poriadok Národnej rady v § 39 ods. (6) jasne ustanovuje, že „pri hlasovan poslanca je zastúpenie iným poslancom alebo inou osobou vylúčené. Proti poslancovi, ktorý hlasoval za iného poslanca, sa začne disciplinárne konanie“. Podľa zákona tak má mandátový a imunitný výbor začať proti Glváčovi disciplinárne konanie. Neznamená to, že konanie musí skončiť odňatím mandátu alebo finančnou pokutou. Ale zákon ukladá tomuto výboru konať.
Zákon o rokovacom poriadku nerozlišuje, či ide o úmyselné hlasovanie cudzou kartou, alebo nie. A rovnako nerozlišuje, v akej veci sa hlasuje, teda či sa napríklad hlasuje o zákone, alebo či sa hlasuje v zmysle zisťovania účasti. Má to svoje opodstatnenie.
Stačilo sa postaviť pred verejnosť, povedať, ako k danej situácii došlo a ospravedlniť sa. A vec potom vysvetliť pred príslušným výborom. Lebo stať sa to môže. Koruna z hlavy by mu nespadla. Ale posielať pred médiá asistenta, ktorý donekonečna opakuje, že Glváč nehlasoval Dankovou kartou úmyselne (čo ani nik nespochybňuje), bolo zbabelé a detinské.
V júni minulého roka bývalá poslankyňa parlamentu a naďalej krajská šéfka Smeru Renáta Zmajkovičová uviedla, že „mandát poslanca je nezastupiteľný iným poslancom“ a „hlasovanie za iného poslanca je závažné porušenie rokovacieho poriadku, ale hlavne sľubu poslanca a tak ústavy SR“. Zároveň naznačila, že hlasovanie za iného poslanca by sa nemalo prejsť „len zhovievavým konštatovaním“.
Niežeby sme to nevedeli. Ale teraz cudzou kartou hlasoval Zmajkovičovej spolustraník a kolega zo straníckych štruktúr Smeru. Takže ako je to teraz?
Celá táto kauza sa môže zdať banálnou. Lenže ono to tak nie je. Nie je izolovaná od celkového správania sa vládnej koalície a pošľapávania demokratických pravidiel. Glváčov i Ficov postoj k tomuto hlasovaniu cudzou kartou je len ďalším kamienkom v mozaike politickej (ne)kultúry a arogantnosti vládnej koalície. A vôbec to nie je „úplná blbosť“, ako si to myslí Hrnčiar. Je to „len“ ďalší prejav pohŕdania politickou kultúrou.
(Aktuálne.sk 16. 2. 2017)