V máji minulého roku pápež Benedikt XVI. v príhovore k členom diplomatického zboru vyjadril želanie, aby tie krajiny s väčším počtom katolíkov, ktoré s Vatikánom neudržujú diplomatické styky, ich nadviazali. I keď pápež konkrétne Čínu nespomenul, komentátori sa zhodovali v tom, že ide o jasný signál smerom k Pekingu.
Peking po smrti Jána Pavla II. vyjadril ochotu obnoviť diplomatické vzťahy, avšak za dvoch podmienok: Vatikán preruší kontakty s Tchaj-pejom a nebude vymenúvať biskupov v Číne. Potvrdil to aj čínsky premiér Wen-Tia-pao, keď sa vyjadril, že Čína je ochotná obnoviť vzťahy s Vatikánom za predpokladu, že nový pápež ukončí vzťahy s Taiwanom a Vatikán sa nebude miešať do vnútorných záležitostí Číny. Zároveň však Čína pozitívne hodnotila pápežovo ospravedlnenie sa v roku 2001 za chyby katolíckej cirkvi v časoch misií v Číne.
Hongkongský kardinál Joseph Zen Zekiun ešte ako biskup minulý rok v rozhovore pre agentúru Reuters povedal, že Vatikán je ochotný vzdať sa vzťahov s Tajwanom, aby mohol nadviazať diplomatické vzťahy s Čínou. Zen potvrdil, že na obnove vzťahov záleží aj pápežovi Benediktovi XI. Podľa vyjadrení kardinála Taurana, arcibiskupa Ti Kanga i kardinála Zekiuna postačí ochota zo strany Pekingu a Vatikán je na rozhovory a urovnanie vzťahov pripravený okamžite. Podľa nich je pre znormalizovanie vzťahov Vatikán ochotný urobiť aj isté kompromisy, napríklad v otázke vplyvu čínskeho štátu na menovanie biskupov. Kameňom úrazu však naďalej zostáva miešanie sa čínskej Komunistickej strany do cirkevných a náboženských záležitostí i pôsobenie štátom podporovaného Vlasteneckého združenia čínskej katolíckej cirkvi.
So súhlasom Vatikánu boli minulý rok vysvätení traja mladí čínski biskupi, i keď generálny tajomník Vlasteneckého združenia Liu Baiban po prvej vysviacke v Šanghaji radšej takticky poprel, že by došlo k dohode medzi Čínou a Vatikánom.
V auguste minulého roku navštívila Rím oficiálna delegácia dvadsiatich dvoch rektorov, vicerektorov a špirituálov z čínskych kňazských seminárov. Za účasť na verejnej generálnej audiencii, na ktorej ich pápež pozdravil, ich po návrate čínska vláda síce ostro pokarhala, ale nevyvodila voči nim nijaké sankcie.
V septembri boli na Biskupskú synodu v Ríme pozvaní z Číny traja štátom uznaní biskupi a jeden biskup podzemnej cirkvi. Vatikán dal týmto pozvaním najavo, že z jeho pohľadu jestvuje v Číne jedna cirkev. Paradoxne čínska vláda bola omnoho viac než Vlastenecké združenie ochotná cestu biskupom povoliť. Kým riaditeľ Národného úradu pre náboženské záležitosti Ya Xiaowei komentoval uvedené pozvanie ako pápežovo gesto priateľstva, hovorca Vlasteneckého združenia aj oficiálnej Konferencie biskupov Číny hovoril o chybe, ktorej sa Vatikán dopustil tým, že adresoval pozvanie priamo biskupom a nie orgánom cirkvi.
Zaujímavosťou je, že čínska vláda bola informovaná o pozvaní uvedených biskupov ešte skôr, než boli zverejnené mená všetkých pozvaných biskupov a než sa o nich dozvedela Biskupská konferencia i Vlastenecké združenie. Biskupi napokon vycestovať nesmeli, ale počas celej októbrovej synody boli štyri prázdne miesta v sále označené ich menami. 83-ročný biskup Lukas Li Jingfeng z Fengxiangu zaslal pápežovi list, v ktorom poďakoval za pozvanie a ktorý potom všetkým zhromaždeným prečítal kardinál Sodano. Na slávnostnej omši na Námestí sv. Petra pri zakončení synody pápež Benedikt XVI. vyslovil pozdrav biskupom čínskej cirkvi a povedal, že „s hlbokou bolesťou sme prežívali neprítomnosť ich zástupcov“.
V októbri minulého roku štátny sekretár Angelo Sodano v rozhovore s novinármi potvrdil, že Vatikán je ochotný okamžite obnoviť diplomatické vzťahy s Čínou, ale očakáva, že Čína nebude obmedzovať náboženskú slobodu. „Veľakrát sme povedali, že Tajwan nie je prekážkou. Viackrát som povedal, že keď obnovíme vzťahy s Pekingom, náš tajwanský zástupca nie zajtra ráno, ale už dnes večer odíde do Pekingu.“
Dňa 24. marca tohto roku pápež Benedikt XVI. vymenoval biskupa Josepha Zena Zekiuna za kardinála, ktorý sa po návrate z Vatikánu domov do Hongkongu na tlačovej konferencii vyjadril, že „je v záujme Číny, aby pristúpila na oficiálne vzťahy s Vatikánom. Po nástupe nového pápeža nadišiel čas na takýto zlom“. O deň neskôr sa vatikánsky „minister zahraničných vecí“ biskup Giovanni Layolo pre hongkongskú televíziu I-Cable vyjadril, že „podľa nášho názoru dozrel čas“ na rozhovory medzi Vatikánom a Čínou, ktoré by mohli viesť aj k obnoveniu diplomatických vzťahov. Taktiež potvrdil, že pápež by prijal pozvanie na návštevu Číny, keby Peking takéto pozvanie predložil. Podľa Layolu ideálne by to bolo v roku 2008, teda v roku, keď sa budú v Číne konať olympijské hry. Napokon pred niekoľkými dňami aj sám pápež Benedikt XVI. v audiencii pre hongkongských veriacich vyjadril svoju túžbu navštíviť Čínu.
Dá sa očakávať, že cesta k oficiálnym rozhovorom bude ešte dlhá a naďalej bude sprevádzaná represáliami štátnej moci. Taktické vatikánske vyjadrenia a aktivity však stále viac vnášajú do oficiálnych čínskych radov nervozitu, zneistenie a zmiernenie násilných postojov, čím sú predstavitelia čínskej moci tlačení k múru a nútení reagovať vo vedomí, že čoraz viac sa na nich upiera pohľad vonkajšieho sveta.
(Domino fórum 15/2006, s. 8)