Dnes už zosnulý český filozof a hovorca Charty 77 Bohumír Janát v súvislosti s niekdajším disentom napísal, že „idea moci bezmocných nikdy vo svojej podstate nebola ideou inštrumentálnou, nebola výrazom taktickej morálky,“ ale bola zakotvená „v európskej duchovnej a náboženskej tradícii“ a „ako index budúcnosti bola nasmerovaná k možnosti nového poriadku“.
Okrem toho položením jasnej deliacej čiary medzi pravdu a lož, étos morálky a utilitaristický pragmatizmus vyvolala táto idea najmä v mladej generácii očakávanie a nádej na zrod slobody a novej podoby politiky.
V tomto zmysle možno povedať, že česť bola formujúcim prvkom aktívnej i pasívnej rezistencie voči režimu a zároveň dôležitou ideou na ceste k slobode a novej politike.
Protoslovanský základ slova česť je podobný ako základ slova čítať, ba dokonca tieto dve slová kedysi boli akoby synonymá. Česť tak pôvodne znamenala schopnosť „čítať“ udalosti, vnímať a hlbšie nazerať, spieť k poznaniu, múdro vyhodnocovať a konať. Obsahovo tak mala blízko aj k múdrosti. Postupom času sa slovo česť posunulo bližšie k slovu úcta. Česť, čestnosť a úcta k druhým sa stali blízkymi pojmami.
Česť dnes definujeme ako morálny vzťah človeka k sebe samému, ako vysoko hodnotený spoločensko-morálny stav, morálny kredit, hodnovernosť. Súvisí so slovom čestnosť, a teda tiež s charakternosťou, statočnosťou či zodpovednosťou. Česť má potenciál na získanie dôvery i na prejavenie úcty. Buduje sa a udržiava dodržiavaním pravidiel, etikou vo verejnom živote, solidaritou, zmyslom pre spravodlivosť a pod.
Ten dávny človek by teda vedel, že „česť“ a vykrádanie verejných zdrojov v prospech úzkeho okruhu spriaznených osôb k sebe akosi nejdú. Že hovoriť o charaktere a následne poprieť vlastné slová nie je slušné, charakterné ani čestné. Že kryť predražené podujatia nie je čestné. Že papalášstvo nie je ani čestné ani charakterné. Že podnecovať neznášanlivosť a vyvolávať agresívne prízemné vášne, prípadne sa na toto všetko v mene politickej pozície ticho prizerať nie je čestné ani zodpovedné. Že robiť politické dohody, pri ktorých slušnosť, etika a zodpovednosť nie sú až ani len okrajovým faktorom, nie je čestné.
Pred časom poľský novinár Jacek Žakowski písal v novinách Gazeta Wyborcza o oslabení pojmu cti a konštatoval, že česť bola kedysi jedným zo základov formovania elít, no dnes tento pojem akoby stratil svoju silu a formujúcu energiu.
Politika bez čestnosti, úcty a zodpovednosti nie je hodná dôvery. V uplynulom roku to vyjadrili tisíce a tisíce ľudí na námestiach. Opäť položili jasnú deliacu čiaru medzi pravdu a lož, étos politickej morálky a utilitaristický pragmatizmus.
Ak čestnosť, morálka a zodpovednosť prestávajú hrať rolu v utváraní charakteru politiky, ak prestávajú byť určujúce pre našu prítomnosť i budúcnosť, spejeme do slepej uličky. Takáto politika produkuje rizikovú spoločnosť a v konečnom dôsledku ohrozuje nás všetkých.