Populisti zneužívajú tragédie na získavanie politických bodov

 
Predvianočná atmosféra trhov pred nádherným zámkom Charlottenburg, pred berlínskou radnicou Rotes Rathaus, na Gendarmenmarkte v historickom centre Berlína alebo na malebnom nádvorí niekdajšej továrne prebudovanej na kultúrne centrum Kulturbrauerei v časti Prenzlauer Berg je jedinečná. Je to niečo, čo jednoducho treba zažiť.

Práve v čase, keď som si zaspomínal na minuloročné prechádzky predvianočným Berlínom a na neopakovateľnú atmosféru tamojších adventných, respektíve vianočných trhov, prišla správa o útoku pri Pamätnom kostole cisára Wilhelma v blízkosti známeho bulváru Kurfürstendamm. Z obrázkov dýcha hrôza, no opäť raz platí, že ak chcete kultivované spravodajstvo, treba prepnúť na českú verejnoprávnu televíziu, prípadne na nemecké spravodajstvo.

Zdá sa, že pre slovenského premiéra žiadna tragédia nie je dosť veľká, aby ju nezneužil na vytĺkanie politického kapitálu. Opäť podnecuje prízemné pudy a rozbieha svoj ďalší hyenizmus. Bez piety, bez úcty k obetiam. Nič na tom nemenia ani tri formálne vety v jeho statuse na sociálnej sieti. Nad hrobmi obetí bojuje s Dankom o toho istého voliča – a vďaka nim prehrávame všetci. Bugár a spol. sa na to mlčky dívajú, ako by sa ich vyčíňanie koaličných partnerov netýkalo. A nakoniec nám všetci svorne poprajú pokojné Vianoce.

Ocitli sme sa vo svete, v ktorom sme všetci zraniteľní. Lenže nespôsobujú to len a výlučne „oni“. V týchto dňoch streľba na mladého futbalistu Marca Wachsa v Drážďanoch (jeho teta útok neprežila), či útok na českú tenistku Petru Kvitovú ukazujú našu zraniteľnosť aj v tých najbežnejších situáciách a vystavenosť násiliu aj z našej vlastnej kultúry a civilizácie, násiliu, ktoré páchajú aj „naši“ a nie iba „oni“.

Nemecko je dnes otrasené a spolu s ním aj celá Európa. Nevdojak sa nám pripomínajú udalosti od New Yorku cez Londýn, Madrid a Paríž až po Nice a Berlín. Kým populisti zneužívali tragédie na získavanie politických bodov, civilizovaná časť sveta si zakaždým vzájomne dodávala silu zvládnuť to a nepoddať sa. A tak to musí byť aj po Berlíne.

(Aktuálne.sk 22. 12. 2016)