Hodnotenie ponovembrového vývoja v prvých dvoch, troch rokoch bolo založené najmä na konfrontácii očakávaní s realitou. Politické, sociálne a ekonomické zmeny a tiež nové problémy spojené s transformáciou spoločnosti zákonite viedli u mnohých k pocitom zneistenia, respektíve k postrevolučnej neistote. V konfrontácii očakávaní s realitou nastúpila u mnohých nostalgia za socializmom.
V období mečiarizmu narastal pocit nespokojnosti s vývojom krajiny. Ku koncu poslednej Mečiarovej vlády (1998) až 77 percent občanov konštatovalo zlé výsledky v oblasti životnej úrovne a 71 percent konštatovalo pocit neistoty.
V časoch mečiarizmu rástol aj pocit, že pred novembrom 1989 sa žilo lepšie. Avšak hoci tento pocit vyjadrovalo v prieskume Inštitútu pre verejné otázky roku 1997 až 54,6 percent opýtaných, proti demokratizačným zmenám sa vyjadrilo len 17 percent. Najčastejšie sa hlásili k nedemokratickým princípom voliči HZDS.
Po zásadnom obrate v štýle politiky (1998/99) nastal aj pokles nespokojnosti so stavom politiky a demokracie. Prieskumy ukázali, že výrazný obrat v prospech pozitívneho hodnotenia novej éry nastal, keď začali prinášať ovocie ekonomické reformy a po vstupe Slovenska do EÚ a NATO.
Napriek určitému spomienkovému optimizmu, ktorý ukázali viaceré prieskumy v minulosti, až doposiaľ žiaden prieskum nekládol explicitne otázku o preferovaní diktatúry pred demokraciou. Aj preto vyznieva výsledok pri tejto otázke agentúry Focus tak šokujúco.
V každej spoločnosti je nejaká skupina ľudí, ktorá vidí riešenie vo vláde tvrdej ruky a v nejakej podobe autoritárstva, či dokonca diktatúry. Ale keď už má parlamentné zastúpenie, situácia je vážna a riziká a ohrozenia sú veľké a nemožno ich brať na ľahkú váhu. Tobôž nemožno považovať šírenie fašistických ideí a spochybňovanie zločinov jednej či druhej totality za legitímnu súčasť demokratickej diskusie (potvrdzuje to napokon aj platná legislatíva).
Z prieskumu agentúry Focus však hodno vyzdvihnúť, že 52 percent opýtaných preferuje posilňovanie a dozrievane demokracie, lebo hoci tá súčasná nie je dokonalá, lepšiu možnosť nemáme. Alebo že 65 percent vidí riešenie v posilnení nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní, súdov, či kontrolných orgánov. Väčšina občanov teda preferuje rozumné riešenia, nie demontáž demokracie. Ohrozenia však treba brať viac než vážne, pretože v dejinách už v nejednom prípade zo začiatku menšia skupina postupne získala na sile, až napokon demokraciu zlikvidovala.
Miera príklonu k diktatúre odkazuje aj na veľké rezervy vo vzdelávacom systéme. Pretože dnešná mladá generácia už poväčšine nič nevie o zločinnom charaktere fašistickej alebo komunistickej diktatúry a ich dopadoch na bežný život.
(Aktuálne.sk 20. 12. 2016)