Potenciál na zmenu je dnes najmä u voličov, menej u politických strán

 
Koalícia zjavne videla v jednokolovej voľbe väčšiu šancu na úspech. Zrejme rátala s disciplinovanosťou svojich voličov a s váhavosťou a roztrieštenosťou tých ostatných. Mýlila sa.

Ficov Smer utŕžil debakel, jeho voliči nastavili zrkadlo nielen Ficovi či Kaliňákom. Ficovo i Kaliňákovo bašternákovské maslo i ďalšie známe kauzy dopadli najmä na Blanárovu a Rašiho hlavu, hoci v Rašiho prípade značne zavážil napríklad aj totálny chaos okolo parkovacej politiky, arogancia voči protestujúcim občanom a celkový vplyv onoho parkovacieho biznisu.

Fico sa nevyjadruje, zmizol z dohľadu, ako to pri problémoch robieval Mečiar. Z Bugára sa stal Ficov hovorca a jeho Híd žne ovocie podvodu na voličoch a obcovania so Smerom. Kapitánova SNS aj napriek slovám o úspechu sa v skutočnosti – vzhľadom na vysoké ambície strany a jej kapitána – úspech nedosiahla a fašisti sa po krátkej anabáze porúčajú na smetisko bystrických politických dejín.

Medzi porazených patrí aj Sulíkova SaS. Sulík sa ešte nedávno videl ako potenciálny premiér a svoju stranu dlhodobo vidí ako premiérsku. V tomto zrkadle je – aj napriek Drobovmu víťazstvu – výsledok Sulíkovej strany chabý. Strana s jedným županom (s veľmi tesným víťazstvom) a zopár poslancami (aj to iba v koalícii s ďalšími stranami) by mala svoje ambície prehodnotiť. A rovnako aj Sulík svoju rétoriku.

Avšak to podstatné, čo župné voľby ukázali, je vôľa občanov k zmene politickej kultúry a spôsobu výkonu politiky. Iste, pri nízkej účasti to berme s rezervou (o skutočnej mobilizácii možno hovoriť iba v Banskej Bystrici), ale predsa. Na strane voličov takýto potenciál je. No s prenášaním nadšenia smerom k vládnej zmene predsa len treba byť opatrný. Pretože logika volieb tak nefunguje.

Voliči, ktorí chceli zmenu politickej kultúry a spôsobu vedenia regiónov mali v ponuke personálne alternatívy s reálnym predpokladom viesť s etablovanými súpermi dôstojný súboj a pri pozitívnej konštelácii azda aj zvíťaziť. Vôľa k zmene sa stretla s ponukou, ktorá takúto zmenu reálne a perspektívne zosobňovala. Má to zákonite aj psychologický rozmer, najmä vtedy, keď o víťazovi neraz rozhoduje aj pár stoviek hlasov.

Ak si k tomu prirátame koaličné spojenectvo SaS-Oľano-KDH, posilnilo to predpoklad pre zmenu. Dôležitým faktorom v tomto prípade je, že zo spojenectva strán na regionálnej úrovni až tak netrčia ich lídri. No táto koalícia ukázala svoju črtu: v Banskej Bystrici namiesto okamžitej podpory Luntera tvrdohlavo trvali na svojom človeku (čím zároveň mohli vyautovať Smer) a Klus napokon odstúpil až po silnejúcom verejnom tlaku.

Kto v uplynulých mesiacoch pozorne sledoval správanie sa lídrov týchto troch strán, nemohol si nevšimnúť, že spory a vzájomné výhrady pretrvávajú, sú silnejšie než sa to javí navonok a úvahy o vytvorení alternatívy v podobe rovnakého predvolebného spojenectva pod taktovkou ich lídrov pred parlamentnými voľbami sa skončia skôr než by začali. Pre Oľano by malo byť dôležitým poznaním, že vypnutie Matoviča hnutiu v týchto voľbách významne prospelo.

Potenciál pre zmenu tu teda je – no prioritne na strane voličov, nie na strane strán, ktoré teraz hovoria o svojich župných úspechoch. Ak ten istý volič nedostane zmysluplnú personálnu, programovú a hodnotovú alternatívu, ak na úrovni strán a ich lídrov všetko pôjde po starom, očakávať, že si volič sám od seba zvolí aj vládnu zmenu, je cesta k istému fiasku.

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs