Keď sa Vladimir Putin stal roku 1999 premiérom, v priebehu roka a pol to bol už tretí ruský premiér s minulosťou spojenou s KGB. Náhoda to však nebola.
V novembri 1989 pôsobil podplukovník Putin v drážďanskej pobočke KGB. Bola to jeho prvá zahraničná misia. Keď o dva roky neskôr Sovietsky zväz zanikol, pol milióna pracovníkov KGB zostalo v bezvládí a neistote.
Pre mnohých z nich bolo nasledujúce obdobie ideálne pre vstup do politiky alebo biznisu. Mali množstvo kontaktov, na obrovské množstvo ľudí mali rôzne materiály, ovládali cudzie jazyky.
Množstvo pracovníkov bývalej KGB prešlo do nových tajných služieb, viacerí šli pracovať na ministerstvá alebo do správy miest či regiónov. Objavili sa na dôležitých a vplyvných pozíciách. Tak sa objavil vo funkcii zástupcu predsedu mestskej správy Petrohradu Vladimir Putin a okolo neho hneď niekoľko bývalých dôstojníkov KGB. Skupina bývalých tajných stála aj za porážkou petrohradského starostu v komunálnych voľbách roku 1996, po ktorých sa Putin stal vedúcim kancelárie nového starostu. Pre bývalého dôstojníka KGB bola táto pozícia s lojálnym okruhom bývalých tajných ideálna na štart politickej kariéry v nových podmienkach.
Keď sa potom stal Putin šéfom ruskej Federálnej bezpečnostnej služby, opäť stavil na bývalých dôstojníkov KGB. Neskôr, keď sa stal prezidentom, znovu vzal k sebe aj mnohých bývalých tajných.
Okolo Putina a v celej ruskej štátnej správe sa tak od začiatku pohybujú bývalí i súčasní príslušníci ruských tajných služieb. Slangovo ich označujú slovom čekisti. Takto sa kedysi hovorilo príslušníkom Čeky, prvej sovietskej tajnej polície zameranej na odhaľovanie tzv. vnútorných nepriateľov a na boj proti kontrarevolúcii a sabotáži. Pod jej kontrolu patrili aj gulagy a mala na svedomí prenasledovanie, zatýkanie a mučenie nepohodlných osôb. Čeka bola predchodcom KGB.
Čekisti sa od začiatku usilujú vytvoriť z Ruska silno centralizovaný a vojensky silný štát. Je to silná a vplyvná skupina ľudí, ktorí odsudzujú Západ, označujú ho ako dekadentný a vidia v ňom sily, ktoré chcú Rusko zničiť. Rusko je podľa nich duchovne, morálne a hodnotovo na vyššej. Majú silný vplyv na zahraničnú politiku a snažia sa rozširovať sféru ruského vplyv a posilňovať ho za hranicami Ruska. Práve oni majú najsilnejší vplyv na Putina a sú v podstate jeho ideológmi.
Darí sa im aj napriek tomu, že ich počet je v porovnaní s kľúčovými ľuďmi v štátnej správe a najmä v rezorte zahraničia nepatrný. Počtom malá skupina má však zásadný vplyv na prezidenta a jeho politiku a rétoriku. Popri meniacich sa úradníkoch títo zostávajú, spolupracujú, ťahajú za nitky, rozumejú si.
Nacionalistické a imperiálne sny dnešných čekistov zaberajú aj na ľudí, pred ktorými obnovili predstavu silnej, vplyvnej a sebavedomej krajiny. Anexia Krymu mala aj tento rozmer.
Aj vďaka silnej a vplyvnej sieti bývalých dôstojníkov KGB i príslušníkov súčasných ruských tajných služieb dokázal Putin odsunúť na vedľajšiu koľaj tých oligarchov, ktorí nepatrili do jeho sféry. Niektorí z nich odišli do zahraničia, iných uväznili a firmy im ukradol štát.
Na ekonomicky zaujímavé pozície Putin dosadil svojich verných, bývalých príslušníkov tajných služieb. Nechal im možnosť zveľaďovať svoje bohatstvo a oni sú mu za to lojálni.
Útoky proti kritikom Putinovho režimu doposiaľ prechádzali bez masívnejšieho odporu verejnosti. No keď pred časom nastúpil na scénu Alexej Navaľnyj s jeho Antikorupčnou nadáciou, ktorá zverejňovala korupčné kauzy politikov i podnikateľov blízkych Putinovi, situácia sa zmenila. Navaľnyj začal zosobňovať dlhodobo tlejúcu nespokojnosť mnohých a zároveň programovo demaskoval fungovanie režimu. Obrazne akoby inštitucionalizoval všetko úsilie predošlých kritikov režimu a dal mu silnú opozičnú podobu.
Neúspešný pokus o otrávenie Navaľného je pre režim problém, no pre Putina je ešte väčším problémom Navaľného návrat do Ruska. Mnohí sa čudovali, že sa tak rozhodol, no z hľadiska úsilia demaskovať Putinov režim, bolo jeho rozhodnutie namieste. Riskuje síce ďalší potenciálny pokus o fyzickú likvidáciu, ale Putina a čekistov, ktorí ovládajú štát, svojim návratom vystrašil a dostal do pasce. Ešte viac, keď z väzenia odkázal, že je v dobrom fyzickom i psychickom stave a nemieni spáchať samovraždu.
Putin vie, že teraz sa už naozaj musí mať na pozore. Hra o budúcnosť ruskej spoločnosti už roky nemala takú podobu ako dnes. Z Navaľného sa stal symbol. Symbol kritiky a odporu, ktorý sprítomňuje aj všetkých násilne umlčaných, od Sergeja Jušenkova, cez Annu Politkovskú až po Borisa Nemcova. A v ruských regiónoch ešte nikdy neprotestovali proti Putinovmu režimu také masy ako po zatknutí Alexeja Navaľného.