V dávnych dobách bol v Európe rozšírený staroperzský kult boha slnka Mitrasa. Bol to ochranca a strážca svetla a pravdy a víťazil nad temnotou a lžou. Dostal preto pomenovanie Sol invictus, nepremožiteľný boh slnka.
Keď roku 274 postavili v Ríme mitracistický chrám, cisár ustanovil sviatok narodenia boha Mitrasa na deň zimného slnovratu podľa juliánskeho kalendára, t. j. 25. decembra. Na ten deň nariadil pracovné voľno.
Cisári podporovali tento kult najmä v kontexte boja proti šíriacemu sa kresťanstvu. Účasť na decembrových ľudových slávnostiach spojených s oslavou boha Mitrasa bola povinná, neúčasť sa prísne trestala. V ten deň bolo pracovné voľno a bolo nariadené, opäť pod hrozbou prísneho trestu, vyzdobovať domy. Účasť na samotnom chrámovom kultickom slávení však bola dobrovoľná. Povinnosť účasti na ľudových pouličných oslavách mala aj svoj propagandisticko-psychologický efekt.
Kresťania tak stáli pred dilemou: ak sa podriadia a zúčastnia na ľudových oslavách boha Mitrasa, poprú tak Krista. Ak to neurobia, môžu byť odsúdení na smrť. Už aj bez toho prinieslo prenasledovanie kresťanov množstvo obetí. Podľa kronikárov len v Egypte bolo každý deň popravených tridsať až šesťdesiat kresťanov. V prvých dvoch storočiach bolo desať veľkých prenasledovaní kresťanov a každé z nich malo asi štyritisíc obetí.
Aby nemuseli umierať ďalšie stovky kresťanov, hľadali riešenie tejto neľahkej dilemy. Napokon zvolili racionálnu stratégiu: zhodli sa, že pohanský sviatok 25. decembra treba naplniť iným, kresťanským obsahom. Tak, aby sa na povinnej ľudovej slávnosti mohli bez problémov vo svedomí zúčastniť aj kresťania. Z tohto racionálno-strategického dôvodu si začali v ten deň symbolicky pripomínať narodenie Ježiša z Nazareta, pričom aj pojmy, ktoré používal pohanský kult boha Mitrasa, symbolicky vzťahovali na Ježišovu osobu. Kresťania dovtedy neoslavovali ani svoje narodeniny, ani si nepripomínali narodenie Krista, pretože oslavovanie narodenín malo pohanský pôvod. (Z analýz príslušných evanjeliových textov a iných zdrojov dnes už vieme vyvodiť, že Ježiš z Nazareta sa narodil s najväčšou pravdepodobnosťou koncom septembra, resp. na prelome septembra a októbra.)
Touto šikovnou stratégiou spĺňali predpisy o pohanských slávnostiach a zároveň prenesením niektorých oslavných termínov na Krista sa vyhli problémom vo svedomí. Krista nazývali napríklad Vychádzajúcim slnkom, Svetlom sveta a pod. Takéto počínanie uspokojilo aj rímske úrady, pretože zákon bol dodržaný. Podľa rímskeho práva sa súdilo iba na základe vonkajšieho konania, úmyslom danej osoby sa súd nezaoberal.
Toto riešenie napokon zachránilo množstvo životov. Vynútenou racionálnou voľbou a prekrytím pohanského sviatku kresťanským významovým obsahom sa zároveň začala cesta k vianočným sviatkom, resp. k oficiálnemu pripomínaniu si narodenia Ježiša Krista práve 25. decembra. To, že dnes sú pohlcované komerciou a marketingom, je už iná téma.