Pri vyhlásení plošného testovania ani premiér ani nik iný nebol schopný povedať jedinú relevantnú informáciu, ako sa bude takéto testovanie robiť, za akých zdravotne-bezpečnostných podmienok a opatrení atď.
Žiadny zodpovedný premiér by si takéto niečo nemohol dovoliť. Malo by byť takpovediac psou povinnosťou premiéra a kompetentných zároveň s oznámením o plošnom testovaní povedať verejnosti potrebné informácie, ako to bude prebiehať, kto bude testovať, ako bude zabezpečené, aby nehrozilo infikovanie občanov atď. Vrcholom tápania bolo, keď ministerka Remišová v nedeľnej televíznej debate nebola schopná povedať jedinú relevantnú informáciu o pláne a stratégii testovania.
Čo však povedať na to, že minister Krajčí ako lekár v priamom prenose povie, že tým, čo budú musieť byť hospitalizovaní, bude podaný liek remdesivir? Ako si máme vysvetliť, že sa pacientom podáva liek, ktorý podľa relevantných odborných štúdií nie je účinnejší ako placebo? Prečo minister Krajčí ani slovom nezdôvodnil podávanie tohto lieku? Žeby netušil, že o týchto odborných štúdiách sú dostupné relevantné články, ktoré si každý môže prečítať?
Mimochodom, vláda najprv rozhodla o opatreniach s cieľom znížiť mobilitu. Teraz zvyšuje mobilitu mnohonásobne, keď ženie celý národ na testovanie, ktoré má navyše svoje riziká.
O tom, že testy, ktoré chce vláda použiť, nie sú schopné odhaliť všetkých infikovaných, sa už povedalo a napísalo veľa. Mnohí môžu dostať falošnú informáciu: bezpríznakoví infikovaní môžu dostať informáciu, že nie sú pozitívni. Čo všetko sa môže stať, ak v dôsledku takejto informácie zmenia svoje správanie, si radšej ani nechcime predstaviť.
Opäť len zmätok, nejasnosti a chaos. A pri tom všetkom si premiér očarený sám sebou dovolil obísť prezidentku a o prezidentskej kancelárii sa vysloviť opovrhujúco. Čo to má byť, že premiér obišiel prezidentku, lebo vraj nechcel, aby informácia unikla od zamestnancov prezidentskej kancelárie? Ak doteraz odniekiaľ unikali informácie, tak z prostredia vlády, ktorú vedie práve Matovič.
Okrem toho premiér ukázal vrchol neslušnosti a totálnej dezorientovanosti, keď prehlásil, že prezidentka má ako hlavná veliteľka ozbrojených síl len ceremoniálne postavenie a velenie preberá len v čase vojny. Ak už premiér neovláda kompetencie hlavy štátu v súvislosti s výkonom funkcie hlavného veliteľa ozbrojených síl, keby aspoň čušal. On však očarený sám sebou a neschopný priznať si chyby musí za každú cenu ukázať svoje ja a tých druhých – v tomto prípade prezidentku a zamestnancov prezidentskej kancelárie – len urážať a ponižovať.
Premiér svojím správaním úspešne preráža dno politického nevkusu. A popri tom všetkom sa začína občanom už aj vyhrážať.