Medzi kľúčové heslá, ktorými sa Robert Fico vymedzil a na ktorých postavil svoju politickú kariéru bol „návrat k sociálnemu štátu“. Sociálny štát sa stal aj hlavným programovým cieľom jeho vlády. Ak premiér hovorí, že „sme na ceste k modernému sociálnemu štátu“ (2006), že „cieľom Slovenska musí byť sociálny štát“ (september 2007), že začína obdobie „veľmi vážneho návratu k sociálnemu štátu“, na dosiahnutie ktorého „máme dva roky“ (jún 2008), alebo že „projekt návratu k sociálnemu štátu“ neurobila doteraz žiadna vláda, ale teraz „krajina ide touto cestou“ (september 2009), je to od začiatku politický marketing, permanentné mätenie a klamanie občanov a prázdna bublina. Každý vyspelý demokratický štát je totiž zároveň aj sociálnym štátom. A vyspelá demokracia sa nezačala budovať až za Fica. Ten ju, naopak, vedie do regresu.
Populistický marketing
Kedysi sme počúvali o takzvanej tretej ceste, ale aj to iba v rovine reklamného sloganu. Pri ďalšom reklamnom slogane, tentoraz o sociálnom štáte, premiér dodnes neobjasnil, aký model sleduje. A ak hovorí o „návrate“, aký neurobila žiadna predošlá vláda, potom myslí zrejme na sociálny štát industriálneho veku, t. j. obdobia do osemdesiatych rokov minulého storočia. Alebo sociálny štát reálneho socializmu.
Základy sociálneho štátu podľa európskych parametrov boli položené už pri vstupe do Európskej únie (hoci charakteristiky sociálneho štátu tu boli už aj predtým, zmenili sa len parametre). Ak dnes niekto hovorí v zmysle, akoby tu predtým sociálny štát nebol a teraz odrazu je, populisticky balamutí. V čom spočíva ten „návrat k sociálnemu štátu“, okrem zrušenia dvadsaťkorunáčok u lekára a vianočných dôchodkov?
Rétorika a realita
V decembri 2008 premiér vyhlásil, že vláda chce „udržať zamestnanosť za každú cenu“. No už o pol roka pribudlo viac ako stotisíc nezamestnaných. Nezamestnanosť sa hrozivo zvyšuje: kým v októbri 2008 bola miera evidovanej nezamestnanosti 7, 51 %, v októbri 2009 už 12, 45 %. Dohodnutá suma finančných prostriedkov na aktivačné práce od roku 2007 klesá a dnes je zhruba na úrovni roka 2005. Na tieto práce bolo v roku 2008 zaradených zhruba o 90 tisíc ľudí menej než rok predtým. Celková suma finančných prostriedkov na aktívne opatrenia na trhu práce za rok 2008 síce vzrástla oproti predchádzajúcemu roku o viac ako jednu miliardu korún, bolo však vytvorených a obsadených o viac ako 33 tisíc pracovných miest menej než rok predtým. Za lieky a zdravotné služby občania v roku 2009 zaplatia až o 75 % viac než v roku 2005. V hodnotení zdravotných systémov európskych krajín je Slovensko šieste od konca, čo je pokles od minulého roka o šesť priečok.
Sociálny štát nevznikol za Fica, ale pokračuje ďalej, no s klesajúcimi hodnotami. Na jednej strane slová o sociálnom štáte, na druhej strane hrozivý nárast nezamestnanosti, menej aktivačných prác, nižšia starostlivosť o telesne postihnutých, zneisťovanie občanov neustálym otváraním druhého piliera, pilotné sociálne podniky ako bezrizikový tunel, nástenkový tender, pochybný obchod s emisiami, korupcia a klientelizmus. Miesto progresu vo vytváraní podmienok pre dôstojný život a sociálnu spravodlivosť je tu regres a zmes zavádzajúcej rétoriky a smutnej reality. A to nás vedie viac do krízy než z nej.
(SME, 26. 10. 2009)