Ak sa politika mení na zábavu a publikum na fanúšikov, výsledkom je rozvrat politiky a erózia demokracie

 

Igor Matovič a Robert Fico sú názornou ukážkou, ako sa z politiky robí forma zábavy, ako už namiesto politika vidíme zabávača. Každý má svojich fanúšikov, svoje publikum, ktoré tlieska každej ich ohavnosti. A jediné, po čom takýto fanúšik túži, je, aby jeho idol vyhrával, aby mal nad tými druhými navrch. Aby  tým druhým riadne naložil. Nič iné neočakáva. Spôsoby tiež nerieši.

Ideálne, ak je v tom útok, konflikt, obraz nepriateľa, do ktorého sa triafa ako šípkami do terča. Poprípade, ak sa k tomu podarí zinscenovať aj obraz obete. Napríklad prenasledovanej vo vymyslenom politickom procese. Alebo ak sa publiku podhodí vopred pripravené a starostlivo zdokumentované provokovanie s predpokladaným výsledkom. Vtedy sa grobian môže zahrať na obeť. Oddané publikum (navozené do kultúrnych domov, ale aj to facebookové) obeť miluje. A nenávidí tých druhých.

Ak sa rozdiel medzi politikou a zábavou stráca, bežný človek politike prestáva dôverovať. Pretože od zábavy predsa nečakáme riešenia vážnych problémov.

Zo stretnutia so svojim idolom odchádza publikum ako z nejakého zábavného predstavenia. A k tomu ešte aj naladené proti starostlivo vykreslenému nepriateľovi.

V atmosfére konfliktov a agresivity je to nenáročný spôsobom mobilizácie voličov. Pardon, fanúšikov. Je jednoduchšie pred publikom vykrikovať o mafii, útočiť na druhých a predhadzovať šialené nápady, než sa namáhať denne pracovať na niečom koncepčnom, zmysluplnom, dlhodobo udržateľnom a odborne vyargumentovanom.

Má to však svoje vážne dôsledky na demokraciu a jej fungovanie. Politikom-zabávačom je to však jedno. Ako upozorňuje venezuelský ekonóm, novinár a spisovateľ Moise Naim (zaraďovaný medzi stovku najvplyvnejších mysliteľov súčasného sveta) v knihe Pomsta moci,  „politika fanúšikovstva a miznutie hranice medzi politikou a zábavou majú zásadné dôsledky na spôsob, akým sa politici uchádzajú a budú uchádzať o moc. Dramaticky sa mení spôsob politickej súťaže.“ Vo svete, kde vládne populizmus, polarizácia a postpravdivosť „záleží na budovaní a udržiavaní základne fanúšikov, ktorí vás podržia za akýchkoľvek okolností“.

Poznámka „za akýchkoľvek okolností“ je mimoriadne dôležitá – vidíme to aj u Ficových i Matovičových skalných fanúšikov.

V takejto politike je aj porušovanie noriem a pravidiel súčasťou zábavy. „Útokom na normy sa stávate iným typom lídra,“ konštatuje venezuelský ekonóm.

Postupné porušovanie noriem vedie k normalizovaniu takéhoto správania aj vo vedomí fanúšikov. To, čo je zavrhnutiahodné, sa stáva akceptovaným. Na facebooku i v reálnom svete.

Vo fanúšikovskej logike ide o to, kto vyhráva. Spôsoby sa neriešia. To len v športe sú rozhodcovia. V tenise aj jastrabie oko, v hokeji videozáznam a vo futbale systém VAR.

Výsledkom stierania rozdielu medzi politikou a zábavou a taktiež premeny členov a sympatizantov na fanúšikov s ich vlastnou fanúšikovskou logikou (a všetkých dôsledkov tohto všetkého) je rozvrat politiky a erózia demokracie.

Práve to sa nám deje pred očami tu a teraz.