Vyštudovala tlmočníctvo a prekladateľstvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a anglickú lingvistiku na Sorbonne. S belgickým manželom a tromi deťmi, ktoré sa narodili vo Francúzsku, žijú v Paríži. Mária Danthine-Dopjerová je autorkou kníh Francúzsko krížom krážom, Paríž – moja láska, môj život, Paríž môj druhý domov a Parížske momenty.
Paríž je pre ňu druhým domovom a Francúzsko nádhernou krajinou, kde aj po dvoch desaťročiach stále má čo objavovať: „Vo Francúzsku majú všetky regióny toľko bohatstiev a skrytých zákutí, že pri každom návrate človek nájde niečo nové.“
Ste Slovenka, váš manžel je Belgičan, ako rodina žijete vo Francúzsku. Prečo práve Francúzsko? Ako sa udialo, že Slovenka s belgickým manželom zakotvili vo Francúzsku?
Udialo sa to tak, že s manželom sme sa zoznámili vo Washingtone, kde som počas vysokej školy bola na jednej tlmočníckej akcii. On už v tom čase žil a pracoval v Paríži. Po skončení vysokoškolského štúdia na Slovensku, po trojročnom vzťahu na diaľku, som si zbalila kufre a presťahovala sa za ním do Paríža.
Tri kultúry: slovenská, belgická a francúzska. Ako sa dajú skĺbiť? Ako toto rodinné stretnutie kultúr prežívajú vaše deti?
Tie tri kultúry sa nejako tak prirodzene premiešali, bez toho, že by sme sa snažili jasne identifikovať, čo je belgické, čo francúzske alebo slovenské.
Naše deti to prežívajú tak, že sa cítia Francúzmi a Belgicko a Slovensko sú pre nich prázdninové krajiny, kde žijú ich starí rodičia. Deti sa narodili v Paríži, od malička boli vo francúzskych kolektívoch. Počas trojmesačných materských dovoleniek som zakaždým bola s nimi aspoň dva mesiace na Slovensku. Keď boli menšie rozprávali plynule po slovensky, čo sa však v ich dospievajúcom veku potom už ťažko udržiavalo. Na Slovensko chodíme v priemere dvakrát za rok, slovensky rozumejú a vedia sa dohovoriť, ale je to pre nich už cudzí jazyk.
Ste autorkou niekoľkých cestopisných kníh o Francúzsku vrátane kníh o Paríži. Prebrázdili ste mnohé regióny a lokality. Máte obľúbené miesta, lokality, kam by ste sa bez váhania kedykoľvek vrátili?
Všade, na všetky miesta, kde som vo Francúzsku bola, by som sa rada vrátila. Na každej ceste, na každom výlete a na každom mieste mám pocit, že mi chýba čas, aby som to miesto lepšie spoznala a precítila.
Vo Francúzsku majú všetky regióny toľko bohatstiev a skrytých zákutí, že pri každom návrate človek nájde niečo nové. Práve pre túto rozmanitosť a neustálu premenlivosť mám rada návraty do Bretónska alebo Normandie.
Keď sa povie Francúzsko, mnohým hneď napadne, okrem Paríža, Provensálsko, pretože je to známa dovolenková destinácia. Pre mňa však bolo úžasné vidieť aj údolie rieky Loiry s množstvom fascinujúcich zámkov, podobne aj región Languedoc-Roussillon so skvostmi ako Carcassone, Pont du Gard, či križiakmi preslávené Aigues Mortes a podobne. Ak by ste mi mali odporučiť nejaké menej známe, no skvostné miesta, ktoré by to boli?
Odporučila by som vám dediny v Pyrenejách, Normandii a Bretónsku. Odporučila by som tiež okolie Paríža. V regióne Ile-de-France (nazýva sa aj Parížsky región, pozn.) je veľa krásnych zámkov, opátstiev, parkov, záhrad a miest so stopami minulosti.
Keď hovoríme o Francúzsku a nádherných regiónoch a lokalitách s krásnou prírodou a skvostnými pamiatkami, nemôžeme vynechať francúzsku kuchyňu. Vrátane syrov, samozrejme. Máte obľúbené jedlá? Spájajú sa vám niektoré špeciality s konkrétnymi lokalitami, ktoré ste navštívili?
Moja posledná kniha Francúzsko krížom-krážom je z veľkej časti práve o špecialitách historicky spojených s rôznymi miestami a tradíciami po celom Francúzsku. Ja osobne si oveľa viac potrpím na syry, celozrnný chlieb, ovocie a zeleninu ako na varené jedlá. Mám rada takmer všetky syry, tie najobľúbenejšie sú pre mňa Brie, keď je čo najkrémovejší, Bleu d’Auvergne, Saint-Nectaire kvôli jeho vôni, Comté, Saint-Félicien, Mont d’Or alebo tiež Ossau-Iraty. No a k syrom orechy, broskyne, figy, med, hrozno.
Dcéra mala jeden rok taký študentský džob, keď pomáhala s predajom syrov na trhu. Za ten rok sme vyskúšali snáď všetky syry, ktoré sme dovtedy nepoznali. A mám rada asi všetky francúzske dezerty, úplne najradšej s príchuťou citrónu.
Spomenuli ste vašu knihu o Francúzsku. Napísali ste aj tri knihy len o Paríži. Čo vás podnietilo začať písať?
Moje úplne prvé dve knihy boli lingvistické: Anglické idiómy pod lupou a Francúzske idiómy pod lupou. Boli takým voľným pokračovaním záujmu o etymológiu ustálených slovných spojení, idiómov, ktoré sa od jedného jazyka k druhému dosť odlišujú a odrážajú nielen lingvistický aspekt, ale aj kultúru a históriu danej krajiny.
Knihy o Paríži som začala písať preto, lebo po desiatich rokoch života v tomto meste som chcela ukázať aj takpovediac neturistický Paríž a tiež na úskalia integrácie v cudzej krajine a rozdiely mentalít medzi Francúzmi a Slovákmi.
Práve odlišná mentalita môže byť niekedy prekážkou v začlenení sa alebo na ceste k úspechu Je ťažké presadiť sa vo Francúzsku?
Na život vo Francúzsku a uplatnenie sa je dôležitá znalosť francúzštiny. Akonáhle hovoríte plynule po francúzsky, Francúzi vás ľahšie prijmú medzi seba. Skúsenosť v presadení sa vo Francúzsku je však neprenosná a tie skúsenosti sú naozaj veľmi rôzne.
Ak sa teda niekto rozhodne žiť a pracovať vo Francúzsku, s čím všetkým musí rátať?
Administratívne záležitosti pri rozhodnutí prísť študovať, pracovať, žiť do Francúzska sa za tých 25 rokov, čo som tu, dosť zmenili, takže v tomto už moja skúsenosť nie je smerodajná. Avšak Francúzsko nie je krajina, kam sa ľahko prichádza bez plánov, teda, že si človek si povie: veď sa rozhľadím a za pár týždňov si niečo nájdem. Takto ľahko to nefunguje. Je dobré mať všetky praktické veci súvisiace napríklad s prácou, štúdiom či ubytovaním vybavené vopred. Vo Francúzsku sa stále viac vecí dá vybaviť online.
Logicky stále hovoríme o Francúzsku, no máte aj iné obľúbené krajiny či lokality v Európe?
Silný citový vzťah mám k Taliansku, a síce pre taliansku spontánnosť, históriu miest a dedín, pre ich kuchyňu, kvalitné látky a cit v obliekaní. No a samozrejme pre dobrú kávu. Mám rada námestia v Toríne, aperol pri koloseu vo Verone, atmosféru ulíc v Miláne, farby ostrova Burano, sklo v Murane alebo svetlo benátskych ulíc. Juhotalianska Apúlia mi úplne učarovala.
Ale nielen Taliansko mám rada. V Európe mám toľko cestovateľských snov, že po expedíciách na iné kontinenty som prestala túžiť.
Vaše deti vyrastajú vo Francúzsku. Aká je vaša skúsenosť s francúzskym školstvom? Čo je iné alebo špecifické vo výučbe napríklad na základných a stredných školách v porovnaní so Slovenskom?
Vo francúzskom školstve sa dôraz kladie na písomný prejav, pravopis, diktáty. Na základných školách sa žiaci učia veľa básní naspamäť. Prísne sa hodnotí schopnosť štruktúrovať písomné práce. Na gymnáziu musia mať študenti zvládnuté metódy písania vedeckých rozpráv, analýzy a komentovaných textov a musia zvládnuť metódu syntézy. V súčasnosti veľa školských projektov, ústne prezentovaných referátov a prác sa robí v skupinách dvoch troch žiakov, aby sa naučili tímovej práci.
Študovali ste aj na Sorbonne. Ako si spomínate na štúdium? Prekvapilo vás niečím nečakaným v porovnaní so štúdiom u nás?
Opäť musím spomenúť rozdiel, ktorý ma najviac prekvapil v porovnaní so štúdiom na slovenskej vysokej škole. Rovnako ako obsah znalostí je tu totiž dôležitá aj forma, akou ich komunikujete, či už písomne alebo ústne.
V písomných prácach je veľmi dôležitá osnova, štruktúra práce a tú robia študenti hneď ako prvú vec po zadaní práce. Počas vysokoškolského štúdia na Slovensku, keď som mala tému svojej práce, najprv som zhromažďovala a spracovávala materiály a štruktúru práce som robila až celkom nakoniec.
Na Sorbonne som zistila, že študenti začínajú osnovou práce, už na začiatku musia mať jasno, aké budú hlavné časti, aké budú podkapitoly, toto musia mať ujasnené predtým, ako sa pustia do hľadania zdrojov a spracovávania obsahu.
Keď už takto aspoň stručne porovnávame… Na Slovensku sa často sťažujeme na nefunkčný štát, čím rozumieme nadmieru byrokracie, nefungujúce alebo nekvalitné služby atď. Ako je to vo Francúzsku? Pretože celkom iné je navštíviť nejakú krajinu ako turista a iné je tam žiť každodenný praktický život.
Francúzi sú v byrokracii asi neprekonateľní. Ale zas je pravda, že hoci máte pri vybavovaní administratívnych záležitostí mnohokrát pocit, že sa točíte v začarovanom kruhu, systém funguje a nakoniec všetko vybavíte.
V Paríži žijete vyše dve desaťročia. Ako sa tam za ten čas zmenil život?
Paríž je oveľa multikultúrnejší než predtým. Mobilita ľudí je oveľa väčšia, ale to je všade na svete, nejde len o parížsky fenomén. Od pandémie, keď bola čiastočne možnosť pracovať z domu, mnohí z Paríža odchádzajú, kupujú si rezidencie v iných častiach Francúzska. Paríž však stále zostáva miestom s veľkou koncentráciou všetkého, od pracovných možností, cez školy až po kultúrne dianie, akoby bol v tomto meste obsiahnutý celý svet.
Môžu sa obdivovatelia francúzskych lokalít v blízkej budúcnosti tešiť na ďalšiu vašu knihu?
Neviem, či to bude v blízkej budúcnosti, ale snáď ešte nejaký text zameraný na Francúzsko dám dohromady.