Slovenské predsedníctvo neponúklo žiadnu pridanú hodnotu

 
Slovenská republika povinnú, organizačno-administratívnu stránku predsedníctva v Rade EÚ zvládla. Vláda však nezvládla politické manažovanie predsedníctva a neponúkla ani žiadnu pridanú hodnotu.

Úlohou predsedníctva je manažovať prácu jednej z kľúčových inštitúcií únie. Z toho hľadiska predsedníctvo nemôže byť úspešné či neúspešné, predsedníctvo jednoducho je. Reči o úspešnom predsedníctve sú preto len vládnou propagandou. Nič na tom nemenia ani diplomatické ďakovné slová povinne adresované každej predsedajúcej krajine.

Iste, počas slovenského predsedníctva sa úspešne pokračovalo vo viacerých rozbehnutých procesoch. To by však malo byť samozrejmosťou a zrejme by sa tak stalo aj za ktorejkoľvek inej predsedajúcej krajiny.

Slovenské predsedníctvo malo ambíciu zvýšiť povedomie o Európskej únii. Poprípade priniesť „pozitívnu emóciu“, alebo tiež podporu turistického ruchu.

Ak sa počas predsedníctva zvýšil turistický ruch, je to potešiteľné, no omnoho podstatnejšie bude, či sa záujem o Slovensko udrží aj v ďalších rokoch. Na to bude treba viac než len infantilné mávanie valaškami či reklamný slogan o dobrom nápade.

Každé predsedníctvo sa koná v kontexte politickej atmosféry danej krajiny. Vláda, ktorej premiér permanentne podnecuje neznášanlivosť a negatívne vášne a ktorá chráni spriaznených oligarchov, sotva môže vzbudiť pozitívne emócie. Odporučenie občanom, aby počas samitu radšej odišli z hlavného mesta, lebo všade budú policajti a ostreľovači a doprava bude obmedzená, k vyššiemu povedomiu o EÚ tiež asi veľmi neprispelo.

Premiér sa snažil úspech predsedníctva vsugerovať napríklad heslom o „efektívnej solidarite“. Predstava Roberta Fica o efektívnej solidarite sa však v rámci riešenia migračnej krízy ani nemohla ujať. Jej podstata: pomôcť s čímkoľvek, len nie s utečencami, nie je ani efektívna ani solidárna. Nápad prispieť k riešeniu utečeneckej krízy tak, že pošleme utečencom do Talianska či Grécka deky a zopár policajtov, je cynizmus a alibistická drzosť.

Slovenské predsedníctvo neponúklo občanom ani víziu o ďalšom fungovaní únie reagujúcom na brexit, či na silnejúce tendencie k nacionalizmu a extrémizmu. Neponúklo ani riešenie krízy dôvery, ani pomenovanie jej príčin. Celý svet však spoznal Ficov vulgárny útok proti novinárom.

Slovensko zvládlo predsedníctvo organizačne (administratívne), nie však politicky. Občania si slovenské predsedníctvo budú spájať s predraženými podujatiami a Ficovým vulgárnym slovníkom. Výrečným symbolom slovenského predsedníctva zostane obraz vyľudnenej Bratislavy počas bratislavského samitu.

(Aktuálne.sk 3. 1. 2017)