Povojnová myšlienka zmierenia a spolupráce Francúzska a Nemecka bola zároveň víziou o európskom mieri, porozumení, spolupráci a solidarite.
Robert Schuman a ďalší lídri nového európskeho projektu videli základný princíp zjednotenej Európy v solidarite, ktorá má siahať aj poza hranice starého kontinentu.
Idea vizionárov spoločnej Európy sa začala napĺňať najprv tam, kde bola sloboda realitou. S perspektívou, že Európa raz bude slobodne dýchať oboma stranami pľúc. Že k európskej dospelosti dokráčame spoločne.
Vízia je niečo, čo sa rodí z vnútorného poznania a vzájomnej komunikácie. Dnes však komunikácia viazne a poznanie nahrádzame pragmatizmom. Aj preto nám chýbajú nové vízie a nové idey. Nevieme ani to, ako tie pôvodné aktualizovať v nových situáciách a výzvach. Tápeme a sme bezradní.
V čase pragmatizmu a vyčerpaných ideí sa riešenia redukujú na ekonomické, pragmatické a technické riešenia. Prehlbuje sa odcudzenie od ideí, ktoré stáli pri zrode spoločnej Európy a ktoré starý kontinent robia naším spoločným domom, ako sme ho pred časom nazvali.
Európa, neraz unavená a opakovane zažívajúca krízu, stále ešte len stojí na prahu svojej dospelosti. Ocitla sa na križovatke, kde sa rozhoduje, ako ďalej: či pôjdeme ďalej za európskym snom o jednote a s hodnotami, na ktorých bola Európa budovaná, alebo sa vrátime späť k národným nacionalizmom a vzájomným nevraživostiam.
Povojnová idea zjednotenia Európy bola prekonaním národných nacionalizmov, mocenských egoizmov a vzájomných ohrození. Dnes najmä postkomunistické krajiny oživujú túto prekonanú mentalitu.
Ťažká a bolestivá cesta Európy k mieru, slobode a demokracii je skúsenosťou, ktorá znamená aj morálny záväzok a morálnu zodpovednosť. Bez politického napĺňania morálnej zodpovednosti sa európsky sen začne rozpadať.
Modernú štátnosť nemožno budovať inak než v rámci európskej integrácie a vzájomnosti. Nemožno byť za Európu a zároveň vytesňovať jej kľúčové hodnoty solidarity a vzájomnosti. Nemožno sa domáhať fondov a zároveň sebecky odmietať spoluúčasť na pomoci druhým.
Áno, s tým-ktorým návrhom či riešením možno oprávnene nesúhlasiť. Politická dospelosť a zodpovednosť však znamená, že zároveň pomôžeme situáciu riešiť. Permanentne sa uchyľovať k agresívnej reaktívnej rétorike je nezodpovedné a hlúpe.
Slovensko prestáva byť spoľahlivým partnerom v únii. Spoľahlivosť však neznamená so všetkým nutne súhlasiť, ale znamená, že sme ochotní, pohotoví a konštruktívni pri spoločnom hľadaní riešení.
Európa je opäť na križovatke svojich dejín. Buď spoločne nájde riešenia, alebo dôjde k novému rozdeleniu: na krajiny európskeho jadra a krajiny periférie.
Provinčná úroveň súčasnej slovenskej politiky nás izoluje od sveta, v ktorom sú problémy vnímané ako výzvy a riešenia sa hľadajú spoločne. Ak by došlo k dvojrýchlostnej Európe, k rozdeleniu Európy na jadro a perifériu, pri pohľade na súčasnú slovenskú politiku a politickú rétoriku je zrejmé, kde sa bude Slovensko nachádzať. So všetkými dôsledkami.
(Aktuálne.sk 12. 5. 2016)