Boj s pandémiou a koronakrízu lepšie zvládajú krajiny, kde verejnosť dôveruje vláde a inštitúciám a vrcholní politici spolupracujú s expertmi a kde je dobre fungujúca štátna správa.
Známy bulharský politológ Ivan Krastev v knižke „Už je zajtra? Alebo ako pandémia mení Európu“ (v slovenčine vyšla pod názvom Európa a pandémia) pripomína výskum americkej politologičky Rachel Kleinfeldovej. Tá na základe výskumu a analýz úspešnosti boja s pandémiou a reakcií občanov na opatrenia vo viacerých krajinách s odlišnými typmi vlád a systémov tvrdí, že boj s pandémiou najlepšie zvládnu krajiny, ktoré (1) majú skúsenosť s podobnými krízami, (2) kde verejnosť dôveruje vláde a inštitúciám a (3) kde je výkonná, fungujúca štátna správa.
- Užitočné skúsenosti
Predchádzajúce skúsenosti vlád s podobnými krízam pomohli najmä v krajinách ako Taiwan, Južná Kórea, Hongkong a Singapur, ktoré v minulosti museli zvládnuť epidémiu SARS. Niesli si túto skúsenosť a využili ju aj v boji s pandémiou. Okamžite reagovali prísnymi opatreniami a dôsledným trasovaním kontaktov.
- Dôvera občanov vo vládu a inštitúcie
Úspešnosť opatrení v značnej miere závisí od ich dobrovoľného dodržiavania. Krajiny, kde verejnosť dôveruje vláde a inštitúciám, môžu efektívnejšie bojovať s pandémiou aj vďaka zodpovednosti občanov a dôslednému dodržiavaniu opatrení vrátane obmedzia pohybu a sociálnych kontaktov. Vyššia miera dôvery umožnila niektorým krajinám presvedčiť občanov na dobrovoľné testovanie a karanténu, a to skôr než by sa vírus hrozivo rozšíril.
Naopak tam, kde je dôvera občanov nízka, dodržiavanie opatrení sociálneho dištancu je problematické. Neprekvapuje, že v krajinách s nízkou dôverou verejnosti množstvo občanov ignorovalo nariadenia o obmedzení pohybu a sociálnom dištancovaní.
- Schopnosť štátu, resp. dobre fungujúca štátna správa
Miera efektívnosti opatrení a úspešného zvládania pandémie závisí aj od kapacity či schopnosti vlády úspešne vystupovať a intervenovať „v širokej škále oblastí od komunikácie a zdravotnej starostlivosti cez dodržiavanie karantény až po výrobu“.
Tieto poznatky sú dôležité a varovné aj v našom slovenskom kontexte. Lenže… (1) Ak nemáme dostatok skúseností, je vecou zrelosti a zodpovednosti nechať sa poučiť a osvojiť si to, čo môže pomôcť. V tomto prípade napríklad trasovanie kontaktov. Lenže hneď v tomto vláda zlyhala. Trasovanie neexistuje, všetko je hra na náhodu. (2) Dôvera občanov v politiku, vládu a inštitúcie je nízka. Tri vládne strany prichádzajú o voličov, čo takisto naznačuje sklamanie a nedôveru občanov. Poburujúci spôsob komunikácie premiéra, jeho posadnutosť s nič neriešiacim celoplošným testovaním, dlhodobé hádky v koalícii, chaotické rozhodnutia, ignorovanie a spochybňovanie expertov, papalášizmus a urážanie druhých dôveru občanov ešte znižuje a oslabuje vôľu k disciplíne a zodpovednosti ľudí.
Napokon (3) o nefunkčnosti štátu v širokej škále oblastí, nadmiere byrokracie, ktorú vláda sľúbila znížiť, no za rok v tom neurobila prakticky nič, v neposlednom rade o slabej a pomalej finančnej pomoci štátu najmä živnostníkom a malým a stredným podnikateľom sa tu rozpisovať už ani netreba.
Zásadné predpoklady úspešného boja s pandémiou u nás nie sú zvládnuté. Výsledkom je presne to, čo vidíme: málo efektívne opatrenia a čoraz viac obetí. Zdá sa, že to vládu ani premiéra nepohne k (seba)reflexii a k prehodnoteniu spôsobov: od spôsobu komunikácie až po prijímané rozhodnutia. A tak jediné, čo im zostáva, je prekryť túto katastrofu obrazmi i rétorikou protikorupčného boja. Tento trik však už prestáva fungovať.