Ak sa pán minister Kaliňák mylne domnieva, že som subjektívne zaujatý, môžem ho ubezpečiť, že to tak nie je, a to hneď z dvoch dôvodov.
Po prvé preto, lebo vyšetrovanie prípadu, ktorý vo svojej reakcii na môj komentár pán minister spomína, ukázalo, že vznesené obvinenia neboli pravdivé; po druhé preto, lebo v jednotlivých zložkách ministerstva vnútra pôsobí množstvo čestných, zdatných a statočných príslušníkov, ktorí si nezaslúžia ani negatívne paušalizovanie, ani nechcený prenos akejkoľvek zaujatosti.
S pánom ministrom možno súhlasiť, že „je jednoduché deformovať pravdu, keď sa to hodí“. Škoda len, že tak neraz robí on sám. Napríklad v súvislosti s kauzou Gorila, keď tvrdí, že kauzu mala na stole vláda Ivety Radičovej a „pre jej vyšetrovanie neurobila vôbec nič“.
Takže kto každý mal na stole kauzu Gorila a kto, čo urobil či neurobil?
SIS ešte ku koncu druhej vlády Mikuláša Dzurindu odstúpila získané informácie predsedovi vlády a ministrovi vnútra. Následne mala v rokoch 2006-2010 kauzu na stole vláda Roberta Fica.
Za prvej vlády Roberta Fica Úrad boja proti korupcii, ktorému vtedy šéfoval Tibor Gašpar, predmetný materiál skartoval. Boli prepustení príslušníci SIS, ktorí sa priamo zúčastnili na akcii Gorila. Bolo zastavené trestné stíhanie súvisiace s kauzou Gorila. Po ďalšom operatívnom preverovaní podozrení v deviatich vymedzených skutkoch Úrad boja proti korupcii konštatoval, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Zastavilo sa aj preverovanie ďalšej osoby, ktorá chodila na stretnutia do inkriminovaného bytu.
Po nástupe vlády Ivety Radičovej roku 2010 sa znovu začalo vyšetrovanie a trestné stíhanie. Lenže opatrením generálneho prokurátora Dobroslava Trnku bola vec odňatá príslušnej prokuratúre a pridelená vojenskej obvodnej prokuratúre. Trnka neskôr ako námestník generálneho prokurátora v liste vojenskej prokuratúre o kauze Gorila radil naštudovať si „ustanovenia trestného poriadku, ktoré pojednávajú o zastavení trestného stíhania“.
Vojenská prokuratúra napokon vyšetrovanie zastavila. O svojom rozhodnutí políciu neinformovala, jej rozhodnutie vyšlo najavo až oveľa neskôr. V januári 2012 tak bol rozkazom ministra vnútra zriadený špecializovaný vyšetrovací tím. Ten istý mesiac premiérka Iveta Radičová odovzdala vyšetrovateľovi vtedajšieho Úradu boja proti organizovanej kriminalite materiály z archívu Úradu vlády vzťahujúce sa ku kauze Gorila. (Ministerstvo vnútra ich nemalo vďaka skartácii v čase prvej vlády Roberta Fica.) Začalo sa tiež trestné stíhanie vo veci založenia a zosnovania zločineckej skupiny a pre ďalšie trestné činy.
Po nástupe druhej vlády Roberta Fica sa šéf vyšetrovacieho tímu Marek Gajdoš opakovane dostával do sporu so špeciálnym prokurátorom Kováčikom. „Oznámil som nadriadeným, že mám pripravené predvolanie na výsluch svedka a chcem ho doručiť Robertovi Ficovi. Keď sa o tom dozvedel Kováčik, vydal záväzný pokyn, ktorým zablokoval všetky plánované výsluchy,“ uviedol pred časom Gajdoš. Kováčikovi sa vraj nepozdávalo ani preverovanie majetkových pomerov podozrivých. „Po odňatí spisu som navyše nemal dosah na vyšetrovanie jedného dôležitého prípadu v kauze Gorila. Urobili zo mňa pomaly nepriateľa štátu.“ Dnes je Gajdoš opakovane znevažovaný.
Môžeme sa naťahovať, ktorá vláda, čo urobila alebo neurobila. Faktom však je, že od júna 2006 ubehlo vyše desať rokov, z toho je k dnešku dokopy takmer deväť rokov pri moci strana Smer – a na stole žiaden výsledok. Práve toto je podstata problému.
(Aktuálne.sk 17. 1. 2017)