Vraj odkedy Slovensko odmietlo kvóty pre utečencov, zahrali nám zlú hymnu, mladí Nemci a Taliani sa spolčili proti slovenskej dvadsaťjednotke, Sagana vylúčili z Tour a teraz si vzali na mušku Mateja Tótha. Sociálne siete – hotový raj pre konšpirátorov.
Nezaujíma ich, že mladí Nemci a Taliani hrali práve to, čo v danej chvíli potrebovali a keby sa v danej situácii ocitli naši futbalisti, rovnako aj oni by hrali tak, aby o postup zbytočne neprišli. Nezaujíma ich ani to, že cyklistov pred pretekmi upozorňovali na prísnejšie posudzovanie špurtov a pravidiel s nimi súvisiacimi. Nezaujíma ich, že vo svete športu sa stáva, že organizátori nechtiac vyberú zlú hymnu (zažili to už športovci a športovkyne mnohých krajín).
Posilňovať si pocit ukrivdenosti či pocit obetí je pre mnohých pohodlné. Pocit – bez hodnoverných informácií, bez overenia si faktov, čisto subjektívny konštrukt. Ak ho verejne (listom futbalovej federácii) posilňuje ešte aj predseda vlády, tento pocit a konštrukt sa pre nich stane oprávneným.
V ére sociálnych sietí a anonymných diskusií sa konšpiráciám darí viac než kedykoľvek predtým. Dávajú jednoduché vysvetlenie na zložité otázky. Umožňujú obviniť domnelého vinníka či nepriateľa. Umožňujú pohybovať sa iba v malom a navyše zdeformovanom výseku reality. Sú psychologickým mechanizmom proti neistote, obavám, či prehrám.
Takéto konšpirácie a pocity ukrivdenosti sa nerodia zo dňa na deň. Sú len inou podobou, respektíve iným dôsledkom vymýšľania nepriateľa, rozdúchavania neznášanlivosti, ale aj otvoreného či latentného nacionalizmu a podobne. Nehovoriac o tom, že po celé generácie sme si budovali pocity ukrivdenosti a neprajnosti. Stále nám niekto krivdil, stále bol niekto proti nám, stále sme trpeli. Vytvorilo sa tak latentné podhubie ukrivdenosti. Ako živná pôda pre nové konšpirácie a nové podoby neprajnosti voči nám.
Premiér a niektorí ďalší politici opakovane vytvárali obraz nepriateľa a personifikovali ho do podoby akéhosi zlého „Bruselu“, ktorý nám napríklad diktuje, čo a ako s utečencami. Teraz je to znovu tá zlá únia, ktorá sa nám mstí a je vinná za to, že nám zahrali zlú hymnu, poslali domov mladých futbalistov, či trestajú cyklistickú ikonu.
Konšpirátori zatiaľ nenašli odpoveď, ako je možné, že napriek takémuto protislovenskému spriahaniu sa Rybárikovej tak darí. Ale aj to sa možno časom zmení. Možno objavia, že nebyť brexitu, Magda by už vo Wimbledone dávno dohrala.
Uvedené pocity ukrivdenosti, športové konšpirácie a predstavy sprisahaní sú výsledkom a zodpovednosťou aj populistických nezodpovedných politikov. Ale možnože sa im to práve takto hodí. Lebo konšpirátor vidiaci všade naokolo neprajnosť, nežičlivosť, špinavé protislovenské sprisahanie to potom vo voľbách hodí práve im.
Ak je „lebo utečenci, lebo Brusel, lebo EÚ“ možné v prípade chybnej hymny, futbalovej dvadsaťjednotky, či Saganovho vylúčenia, potom je už táto mantra možná na čokoľvek. A kedykoľvek. Teraz sa to môže zdať smiešne a hlúpe. Lenže v konečnom dôsledku to môže byť oveľa nebezpečnejšie, než sa to teraz v tomto športovom kontexte zdá.
(Aktuálne.sk 12. 7. 2017)