Po zmene ústavy a zrušení Mečiarových amnestií zavládlo nadšenie. Lenže víťazná eufória nie je namieste, a to ani v prípade opozície. A vôbec nie len preto, že to celé môže definitívne skončiť v slepej uličke.
Schválenie vládneho návrhu ústavnej zmeny ako podmienky pre zrušenie amnestií znamená niekoľko problémov a otáznikov. Po prvé, poslanci vyrobili novú nespravodlivosť, keď schválením koaličného návrhu urobili z obeti zavlečenia, Michala Kováča ml., druhý raz obeť. Po druhé, postavili na jednu úroveň Mečiarove politické gaunerstvá a rozhodnutie prezidenta Kováča, ktorý sa práve proti Mečiarovmu zneužívaniu moci postavil. A po tretie, ústavná zmena vytvára nevhodné systémové zmeny vzťahov medzi prezidentom, parlamentom a Ústavným súdom. Navyše, ako povedal Ján Mazák, „neexistuje precedens, aby Ústavný súd dostal trvalú možnosť rušiť niečo, čo bolo prijaté ústavnou väčšinou poslancov Národnej rady“.
Mníchovský súd zbavil Michala Kováča ml. obvinenia v kauze Technopol. Ešte predtým bol za účasti slovenských štátnych orgánov zavlečený do Rakúska, so zámerom, aby ho rakúske orgány vydali do Nemecka. Nestalo sa tak. Keď potom chcel Michal Kováč ml. vycestovať do Mníchova a dostaviť sa pred súd, slovenské orgány mu to zadržiavaním pasu neumožnili. Prezident udelil svojmu synovi milosť práve preto, aby mu vrátili zadržiavaný pas a aby sa mohol postaviť pred mníchovský súd.
Mníchovský súd napokon Michala Kováča ml. zbavil obvinenia. No teraz opoziční poslanci spolu s koaličnými urobili z obete zavlečenia druhý raz obeť, pričom Kočnera nechali v pozícii chránenej zveri. Lebo tak to chcela vládna koalícia.
Opozícia nás presviedča, že keby koaličný návrh nepodporila, Fico by ju obvinil, že bráni zrušeniu amnestií. Lenže nič iné Fico nechcel, ako dostať do opozičných hláv takúto obavu. Premiér je dostatočne skúsený, aby vedel, že opozícia sa chytí do pasce vlastných obáv a urobí presne to, čo Fico (a Kočner) chce. Opozícia nemala voči tomu žiadnu stratégiu.
Robert Fico má z verejnej mienky strach. Preto upustil od mantry o nezrušiteľnosti Mečiarových amnestií. Opozícia mala na svojej strane verejnosť, renomovaných právnikov i množstvo známych osobností. Toto všetko dostalo Fica pod obrovský tlak. Všetko to boli silné tromfy. Stačilo však pár dní a opozícia sa ocitla bezmocne zatlačená do kúta.
V politike, keď ide o riešenia, pre ktoré je potrebný širší súhlas, je neraz potrebný aj kompromis. Popri tom bolo zrejmé, že koalícia neprijme všetky pozmeňujúce návrhy opozície. V situácii, keď sa črtal historický okamih možnosti zrušenia Mečiarových amnestií, to bola pre opozíciu priam Sofiina voľba.
Kompromis vypracovali renomovaní právnici, ktorých päť pripomienok posúvalo koaličné riešenie do prijateľnejšej podoby. Koalícia prijala dva pozmeňujúce návrhy opozície. No zásadnú pripomienku renomovaných právnikov, že ak má byť zrušená milosť Michalovi Kováčovi ml., tak všetky milosti udelené v tej istej veci vrátane milosti udelenej Kočnerovi, koalícia odmietla a opozícia to akceptovala.
Potom je však namieste otázka, či je to naozaj kompromis. Pri pohľade na to, s čím opozícia súhlasila a od čoho ustúpila, to žiadny kompromis nie je.
Avšak či takáto miera ústupkov napriek všetkému stála zato, sa ukáže až vtedy, ak bude naplnená spravodlivosť a páchatelia budú odsúdení.
(Aktuálne.sk 11. 4. 2017)