To, či kresťanskí demokrati časom schvália svojmu novému šéfovi silnejšie kompetencie a teda aj viac moci, je ich vnútorná vec. Začať však svoju funkciu vôľou k väčšej moci nie je práve najšťastnejšie.
Rovnako je vnútornou vecou hnutia, či prijme termín „konzervatívci“ ako charakteristiku hnutia a ako (nekorektné) synonymum termínu „kresťanskí demokrati“, ako si to želá Hlina, alebo zostane všetko ako doteraz. Avšak Hlina buď vôbec nepozná obsahy pojmov, s ktorými narába, a mieša pojmy s dojmami, alebo je jeho zámerom nenápadne premeniť hnutie kresťanskodemokratického typu na konzervatívne. V tomto prípade by mali byť stúpenci kresťanskej demokracie ostražití. Pretože termíny „kresťanskí demokrati“ a „konzervatívci“ nie sú synonymá a vonkoncom neznamenajú to isté. Posun od kresťanskej demokracie ku konzervativizmu nie je len hra so slovami, ale znamená zásadnú zmenu.
Hlina nepovedal, či má na mysli kresťanský konzervativizmus, alebo občiansky. Z jeho vyjadrení je však zrejmé, že kresťanský. Dobre. Lenže nepovedal ani to, akú podobu konzervativizmu, respektíve neokonzervativizmu by rád videl: či americkú, alebo klasickú, t. j. britskú, alebo kontinentálnu. Pretože medzi nimi sú značné rozdiely vplývajúce aj na politické vyústenie.
Nečakajme od neho širší filozofický alebo politologický rozhľad a predpokladajme, že Hlina má pod konzervativizmom na mysli to, čo pod tým rozumejú slovenskí kresťanskí konzervatívci. Ak sa kresťanskí demokrati rozhodnú vydať touto cestou, opäť je to ich vnútorná vec. S vedomím, že by to bola cesta k ich definitívnemu koncu.
Kontinentálny konzervativizmus so svojou nedôverou k liberálnym hodnotám, s predstavou silného štátu, príklonom k nacionalizmu, pričastým redukovaním problémov na morálne a bioetické témy a v neposlednom rade s predstavou privilegovaného postavenia cirkvi ako garanta morálneho poriadku v štáte bol napokon aj doposiaľ prítomný v časti slovenskej kresťanskej demokracie. Prílišný dôraz na tejto línii sa ukázal ako kontraproduktívny. Malo by to slúžiť ako ponaučenie a nie ako resetujúci kód.
Niekdajší architekti nemeckej kresťanskej politiky vedeli, prečo nestavali výlučne na konzervativizme, ale konštruovali projekt modernej kresťanskej demokracie. Nemecká CDU, dlhodobo úspešná a vplyvná, sama seba definuje ako ľudovú stranu stredu, v ktorej sú zoskupené tri politické prúdy, z ktorých kedysi ako strana vzišla: sociálny, liberálny a konzervatívny, pričom všetky tri spája spoločný kresťanský hodnotový základ. Toto je idea modernej kresťanskej demokracie vyúsťujúca do silnej politickej koncepcie, moderného programu a konštruktívnej spolupráce. Ani momentálne problémy kvôli migračnej kríze nenegujú silný politický príbeh z predošlých desaťročí.
Takáto výzva je však pre nedávne i nové vedenie kresťanských demokratov zjavne nezvládnuteľná. Navyše ak kresťanskí demokrati prijmú Hlinovo redukovanie kresťanskej demokracie na konzervativizmus a nové vedenie bude namiesto spojenectiev hľadať cesty k väčšej moci v hnutí, môže to znamenať presne to, čo na svojom blogu naznačil Ivan Šimko – nevyužitú príležitosť.
(Aktuálne.sk 29. 9. 2016)