Rozkaz ministra vnútra Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 17. novembra 1989 určil služobnú dosiahnuteľnosť pre náčelníkov a všetky bezpečnostné útvary ministerstva vnútra. V pohotovosti boli vodné delá, eskortné vozidlá a autobusy.
Dňa 20. novembra 1989 minister vnútra SSR Štefan Lazar nariadil agentúrno-operatívnu činnosť, ktorá mala „zvláštnu pozornosť venovať pokusom antisocialistických živlov prenikať do závodov a do prostredia mládeže“. Okrem toho malo tridsať vyčlenených policajtov chodiť v Bratislave medzi ľuďmi v civile a mali byť ozbrojení. V ďalších rozkazoch ministra vnútra v novembri a decembri 1989 sa úlohy ďalej upresňovali.
To, že 24. novembra policajti v Košiciach zhabali letáky, ktoré v aute priviezli z Prahy dvaja vysokoškolskí študenti, je dnes už len úsmevná epizóda tých dní.
ŠtB vnímala novembrové udalosti ako „spoločenskú krízu“ a snažila sa za každú cenu zvrátiť vývoj. Pracovala na opatreniach proti „vnútornému nepriateľovi“ a prostredníctvom svojich agentov sa snažila preniknúť do vznikajúcich nových štruktúr.
V novembri ŠtB obnovila akciu Klín, ktorá bola pôvodne roku 1987 reakciou na perestrojku. Cieľom bolo zabrániť „zjednoteniu protisocialistických prvkov“. Priority akcie sa menili podľa situácie. Roku 1988 bola prioritou likvidácia rozmnožovacích stredísk samizdatov pred dvadsiatym výročím okupácie. Roku 1989 sa už dôraz kládol na prenikanie spolupracovníkov ŠtB do ilegálnych hnutí a na verejnú diskreditáciu disidentov v komunistickej tlači. V novembri 1989 boli tajní spolupracovníci ŠtB inštruovaní, aby prenikali do vznikajúcich občianskych hnutí a politických strán, aby v nich získali vplyv a aby odtiaľ vynášali informácie. Zároveň bolo cieľom čo najviac rozdrobiť novú politickú scénu.
Podobne obnovila ŠtB aj akciu Kruh. Tá bola pôvodne začiatkom osemdesiatych rokov reakciou na vznik Solidarity v Poľsku a jej prioritou bolo zabraňovať potenciálnym štrajkom. Do akcie bolo vtedy zapojených vyše tisícpäťsto tajných spolupracovníkov ŠtB. Akcia bola obnovená najprv v marci 1989 s cieľom zistiť, či sa nepripravujú protesty a tie potom eliminovať. Podobne bolo v novembri 1989 cieľom prostredníctvom agentov a spolupracovníkov zabraňovať štrajkom a protestom v podnikoch a štrajkové iniciatívy rozkladať znútra.
V novembri bola obnovená aj akcia Norbert, ktorú mala ŠtB vypracovanú od roku 1964. Išlo o „mimoriadne opatrenia v záujme obrany a bezpečnosti“ ČSSR v prípade ohrozenia socialistického zriadenia. Bol vypracovaný zoznam väzníc, kam mali byť v takomto prípade odvedení odporcovia režimu.
Podľa smerníc mali byť pri spustení akcie zatknutí všetci disidenti, ďalej všetci tí, čo boli vytipovaní ako potenciálne ohrozujúci „verejný poriadok v štáte“, alebo aj tí, čo „konšpiratívnym spôsobom organizovali protispoločenské a protisocialistické sily, alebo by zneužili svoje postavenie k udržiavaniu stykov s protispoločenskými živlami v ČSSR alebo v cudzine“.
Na akciu sa príslušníci ŠtB pravidelne cvičili vo všetkých krajoch. Niekedy len na papieri, inokedy raziami proti disidentom. V tom istom roku ministerstvo vnútra vydalo v prísne tajnom spise dokonca pokyny na výstavbu internačných táborov 1. až 4. kategórie, podľa nebezpečnosti osôb nepriateľských socializmu.
V novembri 1989 mali byť v rámci akcie Norbert na pokyn vedenia ŠtB vykonané opatrenia na izoláciu a likvidáciu „nepriateľov socializmu“. Na Slovensku sa mala zriadiť zvláštna skupina podriadená priamo náčelníkovi ŠtB. V celom Československu bolo vytipovaných deväťtisíc osôb, ktoré mali byť zatknuté. Akciu mala vykonať ŠtB v súčinnosti s Verejnou bezpečnosťou: šesťtisíc ľudí mala predviesť VB a tritisíc ŠtB. Spustenie tohto masívneho zatýkania hrozilo každým dňom. Napokon k tomu nedošlo a akcia bola definitívne zrušená až 7. decembra 1989, pričom časť dokumentácie bola zlikvidovaná.
Vzhľadom k tomu, aká silná bola pripravenosť ŠtB zasiahnuť všetkými prostriedkami a zvrátiť vývoj, je priam zázrak, že nielen pochod bratislavských študentov s niekoľkými pedagógmi 16. novembra 1989, ale aj udalosti po 17. novembri prebehli bez násilnej reakcie štátnych orgánov.
Koncom novembra 1989 vydala ŠtB pre svojich ľudí materiál „Zásady činnosti kontrarozviedky pri riešení politickej krízy politickými prostriedkami“. Ešte aj v decembri nasledovali metodické pokyny vrátane pokynov na boj „proti politickému klerikalizmu“.
V novembrových i ponovembrových dňoch do činnosti ŠtB, tak ako aj predtým, zasahovalo KGB. Začiatkom roka 1990 poradca KGB na bratislavskej kontrarozviedke plk. Povšejuk vyvíjal úsilie preradiť príslušníkov ŠtB do vznikajúceho Úradu na ochranu ústavy a demokracie.
Náčelník Kádrovej a personálnej správy Ministerstva vnútra plk. Dezider Kóňa sa pripravoval na organizačné a personálne zmeny. Vypracoval plán presunu tých funkcionárov, ktorým hrozilo, že budú musieť zo svojich funkcií odísť. Kóňa už 22. novembra vypísal konkurz do Vzdelávacieho inštitútu Ministerstva vnútra, aby sem mohli byť potichu presunutí práve títo funkcionári strany a príslušníci ŠtB.
Podobne aj minister vnútra Vladimír Mečiar iba naoko zrealizoval odchod okresných funkcionárov ŠtB, ktorí boli po formálnom odvolaní alebo uvoľnení do zálohy potichu zaradení na okresné správy polície.
Keď bola ŠtB 1. februára 1990 zrušená, mnohí jej funkcionári a príslušníci boli už takýmito trikmi v Mečiarovej réžii popresúvaní do ďalších služieb štátu.