Historik John Lukacs už v minulosti upozorňoval na stret demokracie a populizmu a na negatívny posun, keď ľudový sentiment čoraz viac prevažuje nad tým, čo sa kedysi nazývalo verejnou mienkou. Pôvodne sa v 19. storočí verejnou mienkou označoval najmä akceptovaný názor stredných tried. Medzi „verejným“ a „ľudovým“ („masovým“) bola rozpoznateľná odlišnosť.
Dnes sa tieto dve roviny nielenže miešajú dokopy, ale populistami uchopený a utváraný masový názor vytláča verejnú mienku strednej vrstvy.
Vo väčšine západných krajín v období silného hospodárskeho rastu, t. j. od konca druhej svetovej vojny po koniec osemdesiatych rokov, nebol populizmus v centre politického vystupovania. Ani ľavicový ani pravicový populizmus sa nijako významnejšie nepresadil a pre fungovanie západných demokracií a ich inštitúcií nebol určujúci.
V tomto období sa v Západnej Európe stranícke zastúpenia v parlamentoch takmer nemenili, čo umožnilo stabilitu a rozvoj západných demokracií a ich politických inštitúcií. Ako však pred časom upozornil nemecký politológ pôsobiaci na Harvarde Yascha Mounk, od deväťdesiatych rokov sa populizmus objavoval čoraz silnejšie, navyše spôsobom a prejavmi, ktoré boli predtým neakceptovateľné a ktorými po štyri desaťročia populizmus neuspel. Mnohí vrátane Mounka za rozhodujúci bod zlomu označujú rok 2009 a finančnú krízu.
Mounk, ktorý sa dlhodobo venuje téme populizmu, vidí v pozadí nástupu novodobého populizmu najmä tri dôležité zmeny. Prvou je demografická kríza a väčšie výdaje na systém sociálneho zabezpečenia, pričom ekonomický rozvoj nedokáže túto zmenu vyvažovať. Druhou zmenou je rastúca nezamestnanosť. Napokon treťou zmenou je zmena identity voličov, ktorí čelia novým situáciám, napríklad v dôsledku migračnej krízy.
V uplynulom štvrťstoročí sa naštrbili tie demografické a ekonomické základy, ktoré zabezpečovali stabilitu západných demokracií. V tejto situácii majú mnohí pocit, že vládnuce elity nedokážu ich problémy vyriešiť, čo ešte viac prehlbuje sklamania a frustrácie. Uvedené faktory sa podľa nemeckého politológa tak skoro nezmenia, preto na istý čas ešte zostanú živnou pôdou populizmu.
Uvedeným faktorom treba rozumieť a treba ich brať vážne. No zároveň, ak nám záleží na kvalite demokracie a ctíme si jej hodnoty a princípy, máme aj v našej slovenskej realite dosť dôvodov odmietnuť militantný populizmus a rozkladnú politicko-populistickú reality šou. Odmietnuť takú mobilizačnú stratégiu a komunikačnú kultúru, ktorá podsúva nacionálno-populistické vzorce do verejnej diskusie, negatívne ovplyvňuje atmosféru v spoločnosti a vracia nás späť k uzavretej spoločnosti. Bez ohľadu na to, či nám ju servírujú politici vládnej koalície alebo lídri pozície.