Pandémia naplno ukázala, aké krehké je naše zdravie a aký zraniteľný je náš život. Odkryla ďalšie rezervy vo vedeckých poznatkoch a stala sa výzvou pre medicínske i sociálne vedy. Môžeme sa nádejať, že práve teraz sa robí významný krok dopredu, dôležitý nielen pre nás, ale aj pre všetky ďalšie generácie. Pandémia tak ukazuje aj na zodpovednosť za našu budúcnosť.
Nateraz je však zrejmé, že nemáme dostatok poznatkov na to, aby sme vedeli robiť objektívne najlepšie rozhodnutia. Hľadáme a skúšame. Napokon ani experti nie sú vždy zajedno v tom, kedy aké rozhodnutie by bolo jednoznačne najsprávnejšie.
Isteže vedci, experti môžu a aj majú navrhovať opatrenia, no v konečnom dôsledku sú to politici, ktorí musia rozhodnúť a niesť zodpovednosť. Vyjadrenia typu, že rozhodujú epidemiológovia, boli nevhodné a nesprávne. Ak sa to na istý čas stane zvykom a neskôr potom politik z nejakého dôvodu začne politicky meniť expertné odporúčania, chaos, nejasnosti a neistota sú na svete.
Pandémia tak okrem iného otvorila aj otázku odborne zdôvodnených politických rozhodnutí, respektíve otázku, ako nájsť rovnováhu medzi odborne zdôvodnenými odporúčaniami expertov na jednej strane a politickými rozhodnutiami (ktoré sú vždy v širšom kontexte) a politickou zodpovednosťou na druhej strane.
Americkí filozofi Richard Jeffrey a Isaac Levi, svetoví experti na teóriu pravdepodobnosti a teóriu rozhodovania, v minulom storočí hovorili o tom, že úlohou vedcov je o. i. predkladať pravdepodobné dôsledky rôznych rozhodovacích alternatív a potom je úlohou politikov na základe žiaducich cieľov rozhodnúť o ďalšom smerovaní. V dnešnom kontexte pandémie by to mohlo znamenať, že vedecká sféra analyzuje, aké dôsledky, dopady môžu mať také či onaké politické rozhodnutia a opatrenia a politici potom určia optimálnu politickú líniu, za ktorú nesú aj zodpovednosť.
V kontexte doposiaľ neznámeho ohrozenia či problému to, samozrejme, nemusí a ani nemôže fungovať hneď takto ideálne, pretože ani veda nemá ešte všetky odpovede. Ale zrejme by sa to malo aspoň približovať k podobnému štýlu spolupráce, koordinovania a rozhodovania.
Aj preto by malo byť nevyhnutnosťou priebežne robiť odborné výskumy, štúdie, analýzy, prípadne aj prognózy a scenáre vývoja. O čo sa však opierajú politické rozhodnutia? Iste o existujúce dáta a tiež o doterajšie poznatky a skúsenosti. No ak sa opatrenia často a chaoticky menia (a niekedy sa v nich ani nedá vyznať), je otázne, ba až pochybné, o aký odborný základ sa opierajú. Pre racionálne, efektívne a koncepčné rozhodnutia sú potrebné odborné a analytické poznatky o aktuálnom stave a zároveň je potrebné mať predstavy (poprípade scenáre) o budúcnosti.
Kedysi to bolo magické náboženstvo a primitívne praktiky, ktoré poskytovali pocit istoty. Neskôr to už bolo vyspelejšie náboženstvo, no stále v mnohom nedospelé: v kresťanskom svete Boh bol záplatou na medzery v ľudskom poznaní, náboženstvo znamenalo aj autoritatívne predkladanú morálku a bolo najvyšším legitimizačným prostriedkom a jediným referenčným rámcom. V modernej spoločnosti už túto určujúcu rolu v rozhodujúcej miere preberá veda a sčasti aj politika. Mnohé odpovede ešte nemáme, no moderná veda je zárukou, že k nim postupne dospejeme a že tieto odpovede budú dôveryhodné.
Už dlhé mesiace je náš život poznačený pandémiou. Je určovaný takmer výlučne otázkami, ktoré s ňou súvisia. To, že na mnohé otázky ešte nemáme odpovede, je prirodzené a vyžaduje si dôveru k expertom a trpezlivosť. V modernej západnej spoločnosti patrí veda k najrešpektovanejším odvetviam. Napríklad v Španielsku podľa prieskumov patria vedci k trom spoločensky najdôležitejším povolaniam. V Nemecku sa rešpekt k vedeckej sfére počas koronakrízy ešte zvýšil. Veda je tou sférou, s ktorou teraz spájame našu nádej aj na riešenie pandémie.
Teraz sa ukazuje, aké dôležité je v tých lepších časoch podporovať vedu a výskum a zároveň popularizovať vedu a budovať dôveru k vedeckej sfére. A to aj vzhľadom na šírenie rôznych bludov a dezinformácií. Odhaľovať bludy a dezinformácie je potrebné, no minimálne rovnako dôležité je systematicky budovať dôveru k vedeckej sfére a expertnej obci. Pretože čím väčšia je dôvera k vedcom a expertom, tým menší je vplyvový potenciál dezinformácií.
Pandémia môže posilniť prestíž vedeckej sféry. No ak napríklad premiér chce budovať len a výlučne svoju vlastnú prestíž (aj to spôsobom, ktorý oprávnene vyvoláva kritiku), napokon sa môže stať, že verejnosť stratí rešpekt voči obom: voči politike aj vede. Ak by sa tak stalo, prehráme všetci.