Keď sa po vypuknutí Francúzskej revolúcie kráľ Ľudovít XVI. dozvedel, čo sa stalo, zvolal: „To je revolta!“ Vojvoda, ktorý stál vedľa neho odvetil: „Nie, pane, to je revolúcia.“ Pôvodný astronomický význam Kopernikovho pojmu revolúcia tak dostal politický význam. Tento nový zmysel naznačoval niečo neodvratné a niečo, čím začína nová epocha. Idea nového počiatku však pochádza od Vergilia, ktorý v Aeneide, keď trójsky utečenec obnovuje zničené mesto a kladie základný kameň budúceho rímskeho impéria, hovorí o rodiacom sa veľkom poriadku sveta.
V novovekých dejinách po pojmoch ako priemyselná revolúcia, vedecko-technická revolúcia, či socialistická revolúcia vznikol nový pojem zamatovej revolúcie, s ktorým prišla západná publicistika a ktorý sme si na Slovensku pretlmočili ako nežná revolúcia. Hybnou silou revolúcií v modernej dobe bola idea nového spoločenského poriadku a oslobodenia človeka, oslobodenia od toho, čo bolo prekážkou, alebo popretím slobody. Tu však, na rozdiel od iných revolúcií, nešlo o nový počiatok, ale o návrat – o návrat do slobodnej a spoločnej Európy. Do ulíc nás vtedy neviedla túžba po bohatstve, či lepšej ekonomickej situácii, ale optimistická vízia slobody, spravodlivosti a dôstojnosti. Ako však pripomenul český filozof Bohumír Janát, „osudovým nedorozumením i naším vlastným zlyhaním“ bolo, že tento hlbší zmysel bol rýchlo a „takmer celkom prekrytý kategóriami čisto politického a ekonomického myslenia“.
Dnes je nutné nazrieť hlbšie poza tieto kategórie, pripomínať si dejiny neslobody a cestu k slobode, nezabúdať na solidaritu s obeťami dejín, zápasiť za spravodlivejšiu spoločnosť, skutočné hodnoty, slušnejšie spravovanie vecí verejných a pod. Podobne aj cirkev musí po toľkých rokoch slobody vykonať hlbšiu a poctivejšiu sebareflexiu. Bolo by fatálne i nedôstojné, keby sa november ’89 stal symbolom sklamaných nádejí. Vždy musí byť symbolom slobody ako základnej vymoženosti, ako aj symbolom dejinnej pamäti. Musíme však pripustiť, že cesta k zrelej slobode je náročná a treba pre ňu ešte mnoho vykonať. V nádeji, že to ešte dokážeme.
(SME 18. 11. 2005)