Iveta Radičová gestom hodným svetovej triedy umlčala všetkých škodoradostných. Po nešťastnom prstoklade sa nenechala ovplyvniť rituálnymi tancami okolo hlasovacej karty, neprajníkom nedala možnosť podávať si ju v pléne ako poznačenú a vytrápiť ju až k najhlbšiemu znechuteniu a definitívnej rezignácii. Výbor, ktorý je nielen pre krytie falšovania podpisu poslanca výsmechom svojej vlastnej podstaty, i všetci podpaľači politickej korektnosti prišli o zábavu. Jej skrat si niektorí komentátori (aj tohto denníka) nechutne pomýlili s podvodom a slušnosť s bezchybnou dokonalosťou. Lenže slušnosť neznamená nerobiť chyby. Slušnosť sa overuje aj v postojoch k svojej vlastnej chybe. V tom Iveta Radičová opäť prekonala plytké nároky a bežnú latku politickej kultúry.
Hoci v spoločnosti je stále veľa poctivých a čestných ľudí, fenomén poctivého človeka nie je v móde. Politika, ktorá nechce slúžiť klientelistickým skupinám, je odsúdená na riziko vytláčania. Slová o slušnosti kladú latku politickej etiky mimoriadne vysoko, no prinášajú aj hrozbu demaskovania neslušnosti. Sú fackou politickým vodcom zaviazaným svojím donorom a záujmovým skupinám. V krajine, kde neplatia pravidlá hry, tvoria verejnú mienku propagandisti, lobistické skupiny si cez médiá vybavujú svoje záujmy a v pozadí politického diania sú ľudia, ktorí majú kapitál, a nie mienkotvorné osobnosti. Štát, v ktorom sú sudcovia a advokáti za svoju profesijnú statočnosť sankcionovaní, prestáva byť garantom spravodlivosti. Krajina sa rozkladá a spoločnosť je zbulvarizovaná. Všade sa pretŕčajú takzvané celebrity, prázdne produkty mediálnej bulvarizácie. Skutočné osobnosti sú vytláčané. Klamstvo sa stáva módou, a to až natoľko, že niekedy takmer na nerozoznanie splýva s pravdou. Stáva sa pracovnou metódou, vnímanou mnohými dokonca ako šikovnosť v aréne, kde platí zákon silnejšieho.
Dnes už politik môže nielen klamať, ale ku klamstvu a očierňovaniu (napríklad formou inzerátu) sa beztrestne, hrdo a verejne priznať takmer ako k umeleckému dielu s autorským právom. Tiež je vážnou otázkou, prečo strážcovia morálky nepozdvihujú svoj hlas proti klamstvám, podvodom, osočovaniam, vulgárnostiam v politike, rozdúchavaniu neznášanlivosti a podobným deliktom moci.
Nádeje mnohých, ktorí stále vidia zmysel slušnosti, môžu a musia byť i naďalej skoncentrované aj do politickej perspektívy. Politický príbeh Ivety Radičovej je totiž stále iba na začiatku, hoci mnohí by ho radi videli skončený. Vďaka gestu, ktorým významne prispela k tvorbe štandardov politickej kultúry a ktorým nastavila zrkadlo všetkým, môže ďalej hodnoverne stelesňovať kultúru slušnosti i politickú alternatívu, spájať ľudí naprieč ideovým spektrom a udržiavať nádej, že cesta k úspechu nemusí viesť cez klamstvá, vulgarizmy, podvody, igelitky, falšované podpisy, nástenky, vinice či jachty. A dôležité je, že v tom vonkoncom nie je osamotená.
(SME, 30. 4. 2009)