The New York Times decembrovou senzáciou o archeologických nálezoch v Galilei ponúkol tlačovým agentúram vianočný superdarček. Správy hovorili o údajnom objavení pôvodnej Kány Galilejskej, v ktorej sa podľa Jánovho evanjelia počas svadobnej hostiny udial prvý Ježišov zázrak.
Niektorí bádatelia biblickú Kánu stotožňujú s Kefr Kannou, približne osem kilometrov severovýchodne od Nazareta, na kľukatej ceste ku Genezaretskému jazeru. Väčšina bádateľov však za biblickú Kánu považuje miesto Chirbet Kana, zrúcaninu nachádzajúcu sa štrnásť kilometrov severne od Nazareta na severnom okraji Battofskej planiny. Obe miesta sú vzdialené vzdušnou čiarou deväť kilometrov.
Jozef Flávius píše, že roku 66 na začiatku židovskej vojny sa jednej noci v sprievode dvesto mužov presúval z Kány do Tiberiady. Podľa Flávia táto Kána ležala deväť kilometrov na sever od Sefory, hlavného mesta Galiley, a nachádzala sa na Battofskej planine. Strážila cestu k Jotapate, vzdialenej tri kilometre na západ, ktorá bola na začiatku židovského povstania posledným útočiskom Galilejčanov pre Rimanmi. Táto Kána bola postavená na strmom svahu, na ktorého jednej strane sú dnes ruiny zvané Chirbet Kana.
Správy z križiackych výprav týkajúce sa Kány v Galilei nie sú jednoznačné. Pre kronikára Burcharda je práve Chirbet Kana miestom prvého Ježišovho zázraku, ako to uvádza roku 1290 v diele Descriptio Terrae Sanctae. Tento kronikár, člen dominikánskeho rádu, si poznatky čerpané z literatúry overoval aj osobne. Jeho kniha po stáročia patrila medzi klasické zemepisné príručky o Svätej zemi.
Pripomínanie si udalostí z biblickej Kány sa z Chirbet Kany presunulo do Kefr Kanny až v 17. storočí, keď sa tu v roku 1640 usadili františkáni, pravdepodobne v dôsledku spustošenia Kány na Battofskej planine. Podobnosť názvov mohla byť dobrým dôvodom na pokračovanie pripomínania si prvého Ježišovho zázraku aj na tomto mieste. Kefr Kanna bola obývaná už v 1. storočí pred n. l., čo dokazujú nálezy mincí z čias Hasmoneovcov. Keď na mieste starej mešity začali v roku 1883 františkáni stavať dnešný kostol, pod dlažbou objavili mozaiku s hebrejským nápisom, pochádzajúcu zo židovskej synagógy. Podľa uznávaného židovského archeológa E. Sukenika takéto mozaiky sa začali v synagógach tvoriť v 5. storočí. Keďže je nepravdepodobné, že by Židia postavili synagógu na mieste, ktoré kresťania uctievali ako miesto Ježišovho zázraku, znamená to, že toto miesto skutočne pôvodne nebolo stotožňované s biblickou Kánou Galilejskou.
Práve z uvedených dôvodov väčšina bádateľov stotožňuje biblickú Kánu ako miesto prvého Ježišovho zázraku s miestom, kde sú dnes zrúcaniny Chirbet Kana.
Koncom uplynulého roka The New York Times uverejnil senzačnú správu o archeologickom objave v arabskej dedine Kefr Kanna na severe Galiley, kde žijú moslimovia i kresťania. Noviny citujú izraelskú archeologičku Jardenu Alexanderovú, ktorá medzi koreňmi starých olivovníkov objavila úlomky veľkých kamenných nádob pochádzajúcich z rímskych čias. Jardena Alexanderová potvrdila, že podľa jej nálezov ide o nádoby s priemerom 30 – 40 centimetrov. „Všetky známky archeologických nálezov naznačujú,“ tvrdí Alexanderová, že práve tu sa nachádzala biblická Kána Galilejská. Podľa nej dôkazom je aj nález pozostatkov nádrže s rozmermi 2×4,5 metra, ktorá slúžila na židovské rituálne očisťovanie. V tejto lokalite objavila aj mažiare a pece. Všetky uvedené nálezy dokazujú, že objavený dom patril židovskej komunite. Podľa ďalších nálezov išlo o chudobnú komunitu, čo sa podľa archeologičky takisto zhoduje s opisom v evanjeliu. „Skutočne veľmi tvrdo pracujeme, aby sme zachránili niečo z týchto miest,“ tvrdí Alexanderová a odvážne dodáva, že práve toto je „miesto, kde Ježiš urobil svoj prvý zázrak“.
Jardena Alexanderová robí výskumy na mieste dnešnej obývanej Kány od roku 1999. Kamenné nádoby našla priam v poslednej chvíli, tesne pred postavením nového domu arabských kresťanov, ktorí archeologický výskum čiastočne sponzorovali. Podľa izraelskej archeologičky dnešná obývaná Kána bola postavená blízko pôvodnej biblickej Kány. Svojimi tvrdeniami stavia na ruby presvedčenie väčšiny odborníkov. Jeruzalemský biblista Stephen Pfann pripomína, že tento nález kladie pred bádateľov nové otázky, avšak zároveň varuje pred unáhlenými závermi.
Zaujímavosťou je, že americkí archeológovia, ktorí robia archeologické výskumy o niekoľko kilometrov severnejšie, tiež našli kamenné nádoby z rímskych čias, a preto tiež tvrdia, že objavili biblickú Kánu.
The New York Times oslovil uznávaného britského archeológa Shimona Gibsona, ktorý sa pred časom blysol jedným z najväčších biblických archeologických objavov posledných čias, keď vyhlásil, že objavil jaskyňu Jána Krstiteľa. Tento uznávaný archeológ spochybnil, že by niektoré z dvoch nálezísk mohlo byť skutočným miestom biblickej Kány. Podľa neho „nález kamenných nádob nie je dostatočným dôkazom, že ide o biblické miesto“. V tejto lokalite sa totiž dá nájsť veľa kamenných nádob pochádzajúcich z rímskych čias, a preto sú aj podľa neho potrebné ešte ďalšie dôkladné archeologické výskumy.
A tak najnovšie objavy izraelských i amerických archeológov v skutočnosti dokazujú iba to, že uvedené miesta v prvom storočí obývali židovské komunity. Otázka skutočného miesta biblickej Kány Galilejskej tak zostáva naďalej otvorená.
(Domino-fórum, 4/2005, s. 19)