Podľa premiéra Matoviča ľudia blízki vtedajšiemu premiérovi Pellegrinimu vo vedení Vojenského spravodajstva chceli Kyselicu „zneužiť pred voľbami na rozvrat hnutia OĽaNO zvnútra“. Vraj „chceli dosiahnuť rozpad hnutia“ a „za akúkoľvek cenu zabrániť“, aby mohlo zostaviť vládu.
Ak by aj bola pravda, že vedenie vojenských tajných chcelo od Kyselicu, aby donášal na Naďa a Mikulca, a on to odmietol, premiér by mal vážiť slová.
Vstupom k vojenským tajným si Kyselica zjavne chcel pragmaticky doplniť obdobie chýbajúce do výsluhového dôchodku, čo mu nemožno vyčítať. Avšak v okamihu prikývnutia Matovičovi by bolo čestné, keby sa rozhodol: buď tajní alebo politika. Dvojitá hra však bola nielen v rozpore so zákonom, ale aj podvod a nečestnosť voči ďalším kandidátom i verejnosti.
Keď Matovič oslovil Kyselicu s ponukou kandidovať, preferencie hnutia boli na kritickej úrovni a Kyselica bol marketingový ťah. Logika veci hovorí, že šéf hnutia sa ho zrejme spýtal, čo robí, kam šiel z polície. Kyselica nemohol povedať pravdu, inak by si koledoval o obrovský problém a riskoval by definitívny koniec jednej i potenciálnej druhej kariéry. Aj Matovičovi zrejme hovoril o okopaní záhradky a rybačke. Ak by mu to s Oľano nevyšlo, mohol pokračovať ako tajný.
Je tu však množstvo nezodpovedaných otázok. Prečo hral Kyselica nečestnú dvojitú hru? Prečo neodišiel od tajných, keď už mal v službe ukončený kalendárny rok a zapájal sa do kampane? Iba preto, aby si ponechal zadné dvierka, alebo naozaj plnil úlohy v politickom prostredí? Aké správy v tom čase podával? Ak je pravda, že odmietol donášať, aké ďalšie úlohy mal, ak ho tajní naďalej držali v hre? Vystupovaním na politických akciách Oľano porušil základné princípy činnosti Vojenského spravodajstva, konkrétne princíp politickej neutrality. Kto mu držal chrbát?
Po odstúpení z funkcie štátneho tajomníka by sa Kyselica mal vzdať aj poslaneckého mandátu. Bez ohľadu na to, že o jeho dobrej vôli pomôcť reformovať políciu nemusíme pochybovať. A samozrejme treba si pamätať, že to bol práve on, kto zabezpečil posudok nahrávky z Kočnerovho USB kľúča a potvrdil, že hlasy na nahrávke, ktorá sa podobá Gorile, patria jej aktérom.
Návrat do parlamentu však nemožno obhájiť tvrdením, že ho zvolili občania. Pri krúžkovaní nemali pravdivý obraz o jeho osobe a lukratívne umiestnenie na kandidátke by ho poslalo do parlamentu tak či tak.
Prezidentka Zuzana Čaputová síce ocenila Kyselicovo rozhodnutie odstúpiť z funkcie, no bolo by namieste trvať aj na jeho odchode z parlamentu. Nateraz je totiž Kyselicov postoj polovičatý a o vyvodení politickej zodpovednosti možno hovoriť len čiastočne.