Nástupom internetu a sociálnych sietí sa zmenilo aj organizovanie rôznych protestov. Nejde však iba o technickú zmenu. Internetové organizovanie má v konečnom dôsledku vplyv aj na ich charakter a dynamiku.
Internet a sociálne siete bezpochyby zohrávajú dôležitú úlohu pri organizovaní a mobilizácii. Tak to bolo napríklad v prípade Arabskej jari. „Z toho však ešte nutne nevyplýva, že sú ideálnymi prostriedkami politického organizovania,“ napísala nedávno americká aktivistka Maira Suttonová na stránkach magazínu Democracy.
Internet a sociálne siete pomáhajú zorganizovať kritickú masu, ktorá má potom potenciál mobilizovať ďalších. Čím väčší je dav, tým skôr sa pripoja aj ďalší. Internet síce pomáha a uľahčuje organizovanie a mobilizovanie, avšak, ako upozorňuje aj Suttonová, udržať si nespokojnú online masu už také ľahké vonkoncom nie je. Oproti minulosti je dnes ľahšie zmobilizovať masu ľudí, na druhej strane však z veľkosti online organizovanej masy ešte nemožno usudzovať, aká je miera všeobecnej nespokojnosti a reálnej vôli k zmene.
Ešte väčším problémom je skonkretizovanie politického úsilia a formulovanie programovej koncepcie. Mobilizácia ľudí je jedna vec, no vypracovanie programovo, hodnotovo i personálne perspektívnej politickej alternatívy a konkrétnych návrhov a ich presadenie je niečo celkom iné. Online masa môže byť veľká, nemusí to však byť nič platné. Preto je nevyhnutné širšie zázemie, ktoré môžeme v tomto kontexte nazvať offline komunitou.
Pred nástupom internetu si každé podobné organizovanie a mobilizovanie vyžadovalo budovanie a udržiavanie sociálnych väzieb a sociálneho sieťovania. Vďaka tomu značná časť nespokojných vytvárala priame osobné kontakty a vytvárali sa angažované skupiny. Organizovanie a logistika si vyžadovali čas, čo zároveň umožňovalo vypracovať konštruktívne návrhy, požiadavky, program či politickú stratégiu.
Suttonová preto upozorňuje, že online organizovanie je dobré na krátkodobú mobilizáciu, avšak na perspektívnu politickú alternatívu a na trvalú voličskú či podpornú základňu je naďalej potrebné budovať offline komunity.
Ak sa pýtame, ako je možné, že napriek opakovaným protikorupčným protestom na Slovensku, masám ľudí v uliciach a nespokojnosti na sociálnych sieťach sa nič zásadné nemení a neutvorila sa ani perspektívna a z hľadiska kvality demokracie prijateľná politická alternatíva s podporou širšej verejnosti, jedna z kľúčových odpovedí sa skrýva práve vo vyššie uvedenom. V ignorovaní demokratických štandardov, ku ktorým patrí aj budovanie straníckych štruktúr, členskej základne, odborného i podporného zázemia (t. j. tzv. online komunity), či hodnotovej, programovej i personálne dôveryhodnej ponuky zo strany tých, čo sa pasujú za alternatívu, no hrdia sa, že nie sú tradiční, uspokoja sa s vyrábaním videí a počtom fanúšikov na sociálnych sieťach a myslia si, že „lebo Fico“ postačí.